Vzhľad:
Sophi vyzerá na prvý pohľad obyčajne, útle dievčatko s typickou detskou tvárou, nevinný pohľad, mašľa vo vlasoch, dokonalosť nie? Nikto by nepovedal, že toto dievčatko patrí do ústavu, občas ani ona sama. Sophi trpí Disociatívnou poruchou identity. Sophi ako sa spomínalo, má ešte detské rysy v sebe. Tmavé oči farby horkej čokolády, pod nimi pár pieh a pery sťa naružkovastá priamka. Malé a tenké, presne ako ona. Vlasy má kúsok pod plecia, takmer vždy upravené. Buď stuhou, mašľou, alebo voľne padnuté na plecia, kedy sú jemne zvlnené. Jej oblečenie nie je tak celkom prirodzené jej veku, zatiaľ čo 12 ročné dievčatá pomaly ale isto zisťujú zmysel módy a možnosti ako zaujať oblečením, ona vyzerá ako vystrihnutá zo starej fotografie. Dokonca aj farbami hrá v tónoch čierno-biela, občas tmavá modrá. Snaží sa vždy vyzerať v rámci možností slušne a nevinne, občas nahodí aj rozkošný detský úsmev či smiech. Ale je taká skutočne? Vzhľad sa jej síce nemení, no osobnosť áno.. Okolo krku nosí čiernu stužku, ktorú nosí aj na zápästiach. V ruke nosí svojho krémového plyšáka, zajaca.
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
Povaha:
Aká Sophi je? .. môže byť hocijaká, môže byť hocikto, aj tak nik nebude vedieť, kým práve je. Sophi pôsobí ako rozkošné, milé, vychované a hlavne upravené zlaté dievčatko, nik by nepovedal, že je nemilosrdný psychopatický vrah. Ona sa skrýva, ona plače, ona sa smeje, ona zabíja a predsa to nie je ona. Sophi, ak ju tak smiete volať, má veľa podôb. Raz je vyplašená, často utiahnutá, držiaca v sebe hnev a frustráciu z okolia a inokedy je to rázne, pojašené, agresívne decko čo má svoju pravdu a vždy si ju aj presadí. Občas to dokonca uhrá, že si nič nepamätá, že mala amok alebo inú blbosť si vymyslí. Na 12 rokov, je až veľmi vyspelá, nie výzorom, ale chápaním, zmýšľaním ktoré má síce trochu..popletené, ale keby je „normálna“ radi sa do inteligentných detí. Je dosť prefíkaná, naláka vás na nevinnú tváričku a keď to nečakáte, máte bolesti a sám si želáte svoju vlastnú smrť. Sophi už strieľala zo zbrane, viackrát takže keby jej ju dáte do ruky, nebude to pre ňu novinka. Miluje nože, pocit, keď nôž sa zarýva do mäsa, krv strieka okolo, v tom sa vyžíva. Je to choré? Nemyslí si. Keďže je Sophi tak malinká a chudá, zmestí sa takmer všade, beží rýchlo a potichu. Je ako ninja v malom prevedení. Rada sa s ľuďmi hrá, je proste hravá, je to zabijak, je to vraždiaci stroj s nevinnou tvárou.
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
Aká Sophi je? .. môže byť hocijaká, môže byť hocikto, aj tak nik nebude vedieť, kým práve je. Sophi pôsobí ako rozkošné, milé, vychované a hlavne upravené zlaté dievčatko, nik by nepovedal, že je nemilosrdný psychopatický vrah. Ona sa skrýva, ona plače, ona sa smeje, ona zabíja a predsa to nie je ona. Sophi, ak ju tak smiete volať, má veľa podôb. Raz je vyplašená, často utiahnutá, držiaca v sebe hnev a frustráciu z okolia a inokedy je to rázne, pojašené, agresívne decko čo má svoju pravdu a vždy si ju aj presadí. Občas to dokonca uhrá, že si nič nepamätá, že mala amok alebo inú blbosť si vymyslí. Na 12 rokov, je až veľmi vyspelá, nie výzorom, ale chápaním, zmýšľaním ktoré má síce trochu..popletené, ale keby je „normálna“ radi sa do inteligentných detí. Je dosť prefíkaná, naláka vás na nevinnú tváričku a keď to nečakáte, máte bolesti a sám si želáte svoju vlastnú smrť. Sophi už strieľala zo zbrane, viackrát takže keby jej ju dáte do ruky, nebude to pre ňu novinka. Miluje nože, pocit, keď nôž sa zarýva do mäsa, krv strieka okolo, v tom sa vyžíva. Je to choré? Nemyslí si. Keďže je Sophi tak malinká a chudá, zmestí sa takmer všade, beží rýchlo a potichu. Je ako ninja v malom prevedení. Rada sa s ľuďmi hrá, je proste hravá, je to zabijak, je to vraždiaci stroj s nevinnou tvárou.
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
História:
Sophi sa narodila do pomerne bohatej rodiny známej vďaka ich rodinnej firme, ktorá vyrábala hračky po Anglicku. Už po generácie dedila firmu vždy dcéra a tak to bolo aj s jej mamou. Biznis šiel rýchlo a veľmi dobre, firma bola akurát vo veľkom rozmachu a veľmi dobre vynášala. No ako to býva zvykom, vždy v najlepšom sa niečo stane, irónia života nie? Jej Matka záhadne ochorela, orgány jej zlyhávali a Sophi s otcom mohli sa len nečinne pozerať ako umiera.. Bolo to strašné, otec začal s alkoholom. Predsa, žena ktorú miloval od strednej školy vyzerá ak živá kostra, pil a pil a ona umrela. Firmu zdedila Sophi, lenže keďže nie je plnoletá, dostal ju do jej 18tky do rúk jej alkoholický otec. A čo sa stalo? Míňal majetok, firma upadala, krach, dlhy, všetko šlo dole vodou. Sophi rástla, no stále mala len 12 rokov. Bolo to pre ňu.. príšerné, akoby ho vôbec nespoznávala, hrozne ju to štvalo. Jednoho dňa, keď jej otec s fľašou sedel v obývačke, Sophi za ním prišla a mala ruky za chrbtom. Slzy v očiach a vravela:
Sophi: Oci? Prečo si nechal mamičku umrieť?
On: Čo si to povedala?! Ja! Ja by som to nikdy nespravil!! – ostal veľmi pobúrený a šiel sa postaviť, no spadol zas do kresla a oblial sa.
Sophi: Nikdy si nevedel klamať. Ani Ježiško neexistuje ! – a zastrelila ho.
Jeho telo sa trhlo po výstrele v kresle, výstrek krvi zasiahol aj Sophi, ktorá pred ním len stála a držala v ruke zbraň. Onedlho prišla komorná, vykríkla keď zbadala mŕtveho pána a potom si všimla Sophi.
Komorná: Sophi, pre boha, to čo si spravila?!
Sophi sa zasmiala ako šialená, pričom jej stekali slzy po lícach a vravela:
Boh ti nepomôže Eliza, žiaden nie je! a ... Nevolaj ma Sophi! – a vystrelila aj na ňu, no minula.
Nevedela strieľať, pri ocovi bola dosť blízko na to, aby ho trafila. Komorná začala bežať a tak Sophi s úsmevom na perách a v šatočkách s mašľou vo vlasoch ju naháňala po dome. „Mne sa neschováš! Nájdem ťa! A dostanem! Sára vyhrá!“ .. kričala Sophi po dome, zaliezla do kuchyne a vybrala nôž, v jednej ruke nôž v druhej zbraň a potichu behala po dome. Začula prerývané dýchanie a šepot. Komorná volala políciu. „..rýchlo príďte, je ako šialená, už zabila jej ...“ Podrezala ju. Sophi celá od krvi sa škerila nad mŕtvolou svojej kedysi kamarátky a komornej. Rozhodla sa, že kým by vyzabíjala všetko služobníctvo, bolo by to zdĺhavé, polícia je na ceste..
„Nie som hlúpa! Však nie som hlúpa? Nie si hlúpa! Vyhráš! Ja viem Zajačik! Podpálim to! Nemám čo stratiť! Nemáš čo stratiť!“ viedla „dialóg“ popritom ako polievala dom benzínom, rozliala aj alkohol okolo oca, po celej sieni a chytila zápalku. „Zbohom sladký domove!“ Uškrnula sa a hodila zápalky, všetko rýchlo zbĺklo, no však zabudla, že obliala aj jej východ, ostala tam uväznená. Počula sirény..
„Hraj sa, že si to ty nebola! Plač! Plač! No tak kurva plač!“ kričala po sebe, onedlho začala plakať, popri tom dyme to nebol až taký problém, dusila sa.. Sophi sa prebúdza v nemocnici. Okolo nej bolo pár doktorov, z rodiny či služobníctva nikto iný neprežil, všetci boli v častiach, kde to až veľmi horelo. Stala sa z nej sirota. Hrala to, že si nič nepamätá. Po pár dňoch ju pustili, nemala kam ísť, dali ju do decáku. Bolo jej to tam odporné, decká smradľavé, hnusné, nevychované, ona jediná furt mala oblečené krásne šaty, mašľa vo vlasoch, úsmev na perách. Okolo krku nosila čiernu stužku. Zakrývala niečo, čo nesmie nik vedieť. Raz jej chcel jeden chlapec strhnúť stužku z krku, v spánku ho dobodala a šaty spálila. Prišiel mladý párik adoptovať si dievčatko, lebo deti nemohli mať. Sophi sa im zapáčila, sedela si pri stolíku a pekne upravená ako vždy si kreslila. Prišli k nej. Zhovárali sa, Sophi sa len usmievala a prikyvovala. O niekoľko dní, po vybavení papierov, ju adoptovali... Po asi mesiaci, rodina mala autonehodu, nefungovali im brzdy. Sophi bola vtedy „chorá“ a tak bola doma...Ocitla sa zas v decáku. Začala nosiť čierne šaty, všetky deti sa jej báli a prehlasovali, že prináša nešťastie. Jedného dňa záhadne horela miestnosť pre „zábavu“ v deckom domove, zahynulo asi 6detí. Opäť ona prežila. Opatrovateľka bola zhrozená, začala si Sophi všímať, dávala si veci do kopy. Sledovala ju pár dní. „Sára, niekto ťa sleduje! Otoč sa! No ták, otoč sa!“ Šeptala. Sophi sa otočila a vražedným pohľadom pozrela na tu starú tetušku, ktorá skoro zinfarktovala. „Sleduješ ma?“ „Nie Sophi, kontrolovala som, či si v poriadku, vieš, po tom všetkom.“ Vyjachtala zo seba. „Je mi fajn, nechaj ma..“ „D-dobre.“ Akože odišla, no stála len vedľa. Sophi z pod jej postele vybrala notes a písala si. – 7 dole, ešte 10 + ona.. a Sophi sa otočila ku dverám. Opatrovateľka rýchlo skryla hlavu a šla k telefónu, volala políciu, povedala všetko čo vedela o nej, tí zavolali psychiatriu - Gotridova liečebňa pre duševne chorých. Sophi sa to nezdalo, zavrela notes a odložila ho. Vyšla z izby, no na chodbe nikoho. Usmiala sa sama pre seba a šla na posteľ. Onedlho počula sirény, veľký hluk, krik, plač, všetko dokopy. Bola zmätená a už len počula. „je hore! Hore po schodoch a do prava!“ Zhrozila sa! „Zajačika dostanú, dostanú! Nie! Neboj sa, sme dosť silní, zvládneme to! Nezvládneme, nevidíš? Je ich veľa, veľa, veľa, veľa!“ Kolísala sa a potom zbadala svoj odložený nôž. Podrezala si žily.. Avšak doktori ju zachránili a poslali do ústavu, dole.
Sophi sa narodila do pomerne bohatej rodiny známej vďaka ich rodinnej firme, ktorá vyrábala hračky po Anglicku. Už po generácie dedila firmu vždy dcéra a tak to bolo aj s jej mamou. Biznis šiel rýchlo a veľmi dobre, firma bola akurát vo veľkom rozmachu a veľmi dobre vynášala. No ako to býva zvykom, vždy v najlepšom sa niečo stane, irónia života nie? Jej Matka záhadne ochorela, orgány jej zlyhávali a Sophi s otcom mohli sa len nečinne pozerať ako umiera.. Bolo to strašné, otec začal s alkoholom. Predsa, žena ktorú miloval od strednej školy vyzerá ak živá kostra, pil a pil a ona umrela. Firmu zdedila Sophi, lenže keďže nie je plnoletá, dostal ju do jej 18tky do rúk jej alkoholický otec. A čo sa stalo? Míňal majetok, firma upadala, krach, dlhy, všetko šlo dole vodou. Sophi rástla, no stále mala len 12 rokov. Bolo to pre ňu.. príšerné, akoby ho vôbec nespoznávala, hrozne ju to štvalo. Jednoho dňa, keď jej otec s fľašou sedel v obývačke, Sophi za ním prišla a mala ruky za chrbtom. Slzy v očiach a vravela:
Sophi: Oci? Prečo si nechal mamičku umrieť?
On: Čo si to povedala?! Ja! Ja by som to nikdy nespravil!! – ostal veľmi pobúrený a šiel sa postaviť, no spadol zas do kresla a oblial sa.
Sophi: Nikdy si nevedel klamať. Ani Ježiško neexistuje ! – a zastrelila ho.
Jeho telo sa trhlo po výstrele v kresle, výstrek krvi zasiahol aj Sophi, ktorá pred ním len stála a držala v ruke zbraň. Onedlho prišla komorná, vykríkla keď zbadala mŕtveho pána a potom si všimla Sophi.
Komorná: Sophi, pre boha, to čo si spravila?!
Sophi sa zasmiala ako šialená, pričom jej stekali slzy po lícach a vravela:
Boh ti nepomôže Eliza, žiaden nie je! a ... Nevolaj ma Sophi! – a vystrelila aj na ňu, no minula.
Nevedela strieľať, pri ocovi bola dosť blízko na to, aby ho trafila. Komorná začala bežať a tak Sophi s úsmevom na perách a v šatočkách s mašľou vo vlasoch ju naháňala po dome. „Mne sa neschováš! Nájdem ťa! A dostanem! Sára vyhrá!“ .. kričala Sophi po dome, zaliezla do kuchyne a vybrala nôž, v jednej ruke nôž v druhej zbraň a potichu behala po dome. Začula prerývané dýchanie a šepot. Komorná volala políciu. „..rýchlo príďte, je ako šialená, už zabila jej ...“ Podrezala ju. Sophi celá od krvi sa škerila nad mŕtvolou svojej kedysi kamarátky a komornej. Rozhodla sa, že kým by vyzabíjala všetko služobníctvo, bolo by to zdĺhavé, polícia je na ceste..
„Nie som hlúpa! Však nie som hlúpa? Nie si hlúpa! Vyhráš! Ja viem Zajačik! Podpálim to! Nemám čo stratiť! Nemáš čo stratiť!“ viedla „dialóg“ popritom ako polievala dom benzínom, rozliala aj alkohol okolo oca, po celej sieni a chytila zápalku. „Zbohom sladký domove!“ Uškrnula sa a hodila zápalky, všetko rýchlo zbĺklo, no však zabudla, že obliala aj jej východ, ostala tam uväznená. Počula sirény..
„Hraj sa, že si to ty nebola! Plač! Plač! No tak kurva plač!“ kričala po sebe, onedlho začala plakať, popri tom dyme to nebol až taký problém, dusila sa.. Sophi sa prebúdza v nemocnici. Okolo nej bolo pár doktorov, z rodiny či služobníctva nikto iný neprežil, všetci boli v častiach, kde to až veľmi horelo. Stala sa z nej sirota. Hrala to, že si nič nepamätá. Po pár dňoch ju pustili, nemala kam ísť, dali ju do decáku. Bolo jej to tam odporné, decká smradľavé, hnusné, nevychované, ona jediná furt mala oblečené krásne šaty, mašľa vo vlasoch, úsmev na perách. Okolo krku nosila čiernu stužku. Zakrývala niečo, čo nesmie nik vedieť. Raz jej chcel jeden chlapec strhnúť stužku z krku, v spánku ho dobodala a šaty spálila. Prišiel mladý párik adoptovať si dievčatko, lebo deti nemohli mať. Sophi sa im zapáčila, sedela si pri stolíku a pekne upravená ako vždy si kreslila. Prišli k nej. Zhovárali sa, Sophi sa len usmievala a prikyvovala. O niekoľko dní, po vybavení papierov, ju adoptovali... Po asi mesiaci, rodina mala autonehodu, nefungovali im brzdy. Sophi bola vtedy „chorá“ a tak bola doma...Ocitla sa zas v decáku. Začala nosiť čierne šaty, všetky deti sa jej báli a prehlasovali, že prináša nešťastie. Jedného dňa záhadne horela miestnosť pre „zábavu“ v deckom domove, zahynulo asi 6detí. Opäť ona prežila. Opatrovateľka bola zhrozená, začala si Sophi všímať, dávala si veci do kopy. Sledovala ju pár dní. „Sára, niekto ťa sleduje! Otoč sa! No ták, otoč sa!“ Šeptala. Sophi sa otočila a vražedným pohľadom pozrela na tu starú tetušku, ktorá skoro zinfarktovala. „Sleduješ ma?“ „Nie Sophi, kontrolovala som, či si v poriadku, vieš, po tom všetkom.“ Vyjachtala zo seba. „Je mi fajn, nechaj ma..“ „D-dobre.“ Akože odišla, no stála len vedľa. Sophi z pod jej postele vybrala notes a písala si. – 7 dole, ešte 10 + ona.. a Sophi sa otočila ku dverám. Opatrovateľka rýchlo skryla hlavu a šla k telefónu, volala políciu, povedala všetko čo vedela o nej, tí zavolali psychiatriu - Gotridova liečebňa pre duševne chorých. Sophi sa to nezdalo, zavrela notes a odložila ho. Vyšla z izby, no na chodbe nikoho. Usmiala sa sama pre seba a šla na posteľ. Onedlho počula sirény, veľký hluk, krik, plač, všetko dokopy. Bola zmätená a už len počula. „je hore! Hore po schodoch a do prava!“ Zhrozila sa! „Zajačika dostanú, dostanú! Nie! Neboj sa, sme dosť silní, zvládneme to! Nezvládneme, nevidíš? Je ich veľa, veľa, veľa, veľa!“ Kolísala sa a potom zbadala svoj odložený nôž. Podrezala si žily.. Avšak doktori ju zachránili a poslali do ústavu, dole.