Vzhľad:
Rose vypadá ako bežné 17ročné dievča. Človeka ale zaujme svojimi výraznými ryšavými vlasmi a prenikavým pohladom. Je prirodzená bruneta ale už niekolko rokov sa prefarbuje na červeno alebo ryšavo. Vlasy má rovné, husté a zostrihané do postupna. Zvyčajne má vlasy rozpustené ale nepohrdne ani copom. Najvýraznejšie na jej tvári je jej obočie. Keďže si ho neprefarbuuje, má svoju prirodzenú tmavohnedú farbu, ktoré v lavom obočí zdobí piercing. Pod obočím sa nachádzajú relatívne malé oči s bledohnedým zafarbením. Oči si pravidelne zvýrazňuje tenkou linkou a ceruzkou. Nos má primeraný k svojej tváry aj keď niektorý tvrdia, že je moc velký. Jej tvár dotvárajú rúžvkasté pery. Ak ide o postavu, Rose je nižšia a telo má mierne vyšportované. Nemôže sa pyšniť velkou podprsenkou ale nie je to ani pristávacia letecká plocha. Ak ide o zvláštne znaky, na zápästí má malé tetovanie vtáčika s roztiahnutými krídlami,ktoré vždy prekrýva gumička na vlasy. Druhé zápästie je pokryté hlbokými jazvami, ktoré je zvyčajne zakryté buď dlhým tričkom alebo svetrom.Zo zadu na krku má ďalšie tetovanie- malý obrys mačky. Ak ide o oblečenie, v jej šatníku prevládajú hlavne tmavé farby. čierna, sivá ale občas dá aj nejaké to biele tričko na ktoré ešte oblečie čiernu mikinu. Nič zvláštne. Úprimne, najfarebnejšia vec na nej sú jej vlasy a krabička cigariet.
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
Povaha:
Rose je skôr introvert. Nemá priatelov a nevyhladáva ich. Hoci svoje pocity nedáva najavo, je velmi impulzívna. Dokáže ju vytočiť každá hlúposť a tieto pocity ťažko potláča. Keď je už toho moc, pohár trpezlivosti pretečie a ona k sebe pritúli svoju jedinú kamarátku- žiletku. Nerezala sa preto, že by chcela umrieť, že by sa za niečo trestala. to nie, len potrebovala nejak vypustiť všetko to napätie a toto jej pomáhalo najviac. Avšak treba podotknúť že Rose nie je žiaden psychopatický vrah alebo nejaký šialenec. To vôbec nie. Je to úplne bežné teenegerské dievča, ktorého jedinou možnou poruchou je ťažké zvládanie emocii. Jej impulzívnosť mala aj svetlé stránky. Rose bola vždy športovo nadaná. ak išlo o beh, plávanie, bojové umenie, je vynikajúca. Ak príjde na radu kolektívny šport, je zrazu najväčší antitalent. To len potvrdzuje ako ťažko dokáže spolupracovať s ostatnými. Avšak pokial si Rose niekto získa, dá zaňho aj život. Pokial ide o bojové schopnosti, nie su najhoršie ale len tie k prežitiu nepostačia. Otec ju často brával do lesa na polovačku. So strelnými zbraňami teda narábať vie. Celkom šikovná je aj malým vreckovým nožíkom, ktorý pre ňu však ostáva ako posledná, núdzova možnosť. Kvôli svojej výške sú jej najväčšie zbrane rýchlosť a obratnosť. Aj keď odjakživa vždy trénovala aspoň jeden šport nevyniká zrovna silou. Zato má výdrž.
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
Rose je skôr introvert. Nemá priatelov a nevyhladáva ich. Hoci svoje pocity nedáva najavo, je velmi impulzívna. Dokáže ju vytočiť každá hlúposť a tieto pocity ťažko potláča. Keď je už toho moc, pohár trpezlivosti pretečie a ona k sebe pritúli svoju jedinú kamarátku- žiletku. Nerezala sa preto, že by chcela umrieť, že by sa za niečo trestala. to nie, len potrebovala nejak vypustiť všetko to napätie a toto jej pomáhalo najviac. Avšak treba podotknúť že Rose nie je žiaden psychopatický vrah alebo nejaký šialenec. To vôbec nie. Je to úplne bežné teenegerské dievča, ktorého jedinou možnou poruchou je ťažké zvládanie emocii. Jej impulzívnosť mala aj svetlé stránky. Rose bola vždy športovo nadaná. ak išlo o beh, plávanie, bojové umenie, je vynikajúca. Ak príjde na radu kolektívny šport, je zrazu najväčší antitalent. To len potvrdzuje ako ťažko dokáže spolupracovať s ostatnými. Avšak pokial si Rose niekto získa, dá zaňho aj život. Pokial ide o bojové schopnosti, nie su najhoršie ale len tie k prežitiu nepostačia. Otec ju často brával do lesa na polovačku. So strelnými zbraňami teda narábať vie. Celkom šikovná je aj malým vreckovým nožíkom, ktorý pre ňu však ostáva ako posledná, núdzova možnosť. Kvôli svojej výške sú jej najväčšie zbrane rýchlosť a obratnosť. Aj keď odjakživa vždy trénovala aspoň jeden šport nevyniká zrovna silou. Zato má výdrž.
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
História:
Rose sa narodila do slušnej rodiny. Otec bol policajt, matka doktorka a jej sestra študovala na vysokej právo. V detstve s ňou nikdy neboli problémy. Naopak, matka jej často rozprávala, že bola vysnívané dieťa. Nikdy neplakala, prespala skoro celú noc a celkove bola bezproblémová. Keď začala chodiť do školy, učitelka si zavolala rodičov do školy kvôli hodine výtvarnej. Zadanie bolo. že majú nakresliť sen, ktorý sa im najviac zaryl do pamäte. Rose nakreslila svoju vyvraždenú rodinu, čo učitelku veľmi vyľakalo. Rodičia to zobrali ako bežnú nočnú moru a ďalej sa tým nezapodievali. Načo aj keď sa to nikdy neopakovalo. Na strednej sa ale ukázalo ako veľmi nepasuje do kolektívu a vyvolala bitku. Po tom jej rodičia zariadili psychológa, ktorý bol dlhoročný priateľ jej matky. Rose s ním mala dobrý vzťah, vedel aj o jej sebapoškodzovaní. Raz v noci sa prebudila. Jej sestra spala na intráku a otec mal nočnú. Doma bola jedine mama. Mala veľmi zlý pocit a šla si pre vodu. Po ceste si všimla otvorené dvere do spálne. Vedela, že je to divné pretože jej matka neznášala spať pri otvorených dverách. Zlé tušenie sa zdvojnásobilo a vošla do spálne. Z toho čo zbadala sa skoro dovracala. Neplakala, len šokovane lapala po dychu. Jej matka- aj keď sa to už absolútne nepodobalo na jej matku, ležala na zemi. Bez kože. A vedľa jej bezvládneho tela zakrvavený Rosin nožík, ktorý dostala k svojej prvej poľovačke od otca. Rose privolala otca aj s ďalšími policajtmi a všetko povedala. Nepodozrievali ju, to ani v najmenšom. O týždeň neskôr našla svoju sestru s vytrhanými orgánmi so svojím druhým vreckovým nožíkom. A znova dala polícii tie isté zmätené výpovede. Po smrti svojej ženy a dcéry sa jej otec zrútil, dal výpoveď a prepadol alkoholu. Rose sa na to nedokázala pozerať, pretože bol posledný kto jej ostal. Budila sa každú noc a chodila skontrolovať otca. Pretože sestru aj matku našla po tom čo sa prebudila. Vošla k nemu do spálne a čakala že ho nájde zasmradeného ako v posledných pár týždňoch. Ale to čo zbadala bolo na ňu už veľa. Klesla na kolena a nechala slzy stekať po tvári. Potom si utrela slzy a prenikavá bolesť sa zmenila na impulzívny hnev. Pozerala na svojho otca, na jeho poodsekávané končatiny a zakrvavenú sekeru a túžila po pomste. Zavolala policajtov a tí ju rovno odviedli. Dlho sa zvažovalo kam ju dajú. Na nápravne centrum to bol moc ťažký zločin. Jej psychológ preto navrhol psychologický ústav. Vysvetlil jej, že na všetkých zbraniach boli jej otlačky. Nikto nereagoval na jej slová, že je nevinná. mali ju za blázna. mysleli si, že zavraždila svoju rodinu v spánku. Tak ju poslali sem. Do Gotridovho ústavu pre duševne chorých. A nevybavil jej len to. Zariadil jej jednosmerný lístok dole. Rose sa rozhodla bojovať. Prežije a nájde toho kto zohavil jej rodinu. A zabije ho.
Rose sa narodila do slušnej rodiny. Otec bol policajt, matka doktorka a jej sestra študovala na vysokej právo. V detstve s ňou nikdy neboli problémy. Naopak, matka jej často rozprávala, že bola vysnívané dieťa. Nikdy neplakala, prespala skoro celú noc a celkove bola bezproblémová. Keď začala chodiť do školy, učitelka si zavolala rodičov do školy kvôli hodine výtvarnej. Zadanie bolo. že majú nakresliť sen, ktorý sa im najviac zaryl do pamäte. Rose nakreslila svoju vyvraždenú rodinu, čo učitelku veľmi vyľakalo. Rodičia to zobrali ako bežnú nočnú moru a ďalej sa tým nezapodievali. Načo aj keď sa to nikdy neopakovalo. Na strednej sa ale ukázalo ako veľmi nepasuje do kolektívu a vyvolala bitku. Po tom jej rodičia zariadili psychológa, ktorý bol dlhoročný priateľ jej matky. Rose s ním mala dobrý vzťah, vedel aj o jej sebapoškodzovaní. Raz v noci sa prebudila. Jej sestra spala na intráku a otec mal nočnú. Doma bola jedine mama. Mala veľmi zlý pocit a šla si pre vodu. Po ceste si všimla otvorené dvere do spálne. Vedela, že je to divné pretože jej matka neznášala spať pri otvorených dverách. Zlé tušenie sa zdvojnásobilo a vošla do spálne. Z toho čo zbadala sa skoro dovracala. Neplakala, len šokovane lapala po dychu. Jej matka- aj keď sa to už absolútne nepodobalo na jej matku, ležala na zemi. Bez kože. A vedľa jej bezvládneho tela zakrvavený Rosin nožík, ktorý dostala k svojej prvej poľovačke od otca. Rose privolala otca aj s ďalšími policajtmi a všetko povedala. Nepodozrievali ju, to ani v najmenšom. O týždeň neskôr našla svoju sestru s vytrhanými orgánmi so svojím druhým vreckovým nožíkom. A znova dala polícii tie isté zmätené výpovede. Po smrti svojej ženy a dcéry sa jej otec zrútil, dal výpoveď a prepadol alkoholu. Rose sa na to nedokázala pozerať, pretože bol posledný kto jej ostal. Budila sa každú noc a chodila skontrolovať otca. Pretože sestru aj matku našla po tom čo sa prebudila. Vošla k nemu do spálne a čakala že ho nájde zasmradeného ako v posledných pár týždňoch. Ale to čo zbadala bolo na ňu už veľa. Klesla na kolena a nechala slzy stekať po tvári. Potom si utrela slzy a prenikavá bolesť sa zmenila na impulzívny hnev. Pozerala na svojho otca, na jeho poodsekávané končatiny a zakrvavenú sekeru a túžila po pomste. Zavolala policajtov a tí ju rovno odviedli. Dlho sa zvažovalo kam ju dajú. Na nápravne centrum to bol moc ťažký zločin. Jej psychológ preto navrhol psychologický ústav. Vysvetlil jej, že na všetkých zbraniach boli jej otlačky. Nikto nereagoval na jej slová, že je nevinná. mali ju za blázna. mysleli si, že zavraždila svoju rodinu v spánku. Tak ju poslali sem. Do Gotridovho ústavu pre duševne chorých. A nevybavil jej len to. Zariadil jej jednosmerný lístok dole. Rose sa rozhodla bojovať. Prežije a nájde toho kto zohavil jej rodinu. A zabije ho.