Vzhľad:
Prvé čo si na Lilith všimnete, sú jej dlhé blond vlasy, ktoré často nosí rozpustené, len občas si ich vypne do drdola. Jeden bok má vyholený, no väčšinou jej ho zakrývajú vlasy z vrchu, takže to ani často nie je vidieť. Jej oči sú prenikavej modrej farby, mnohým pripomínajú farbu oceánu v tropických krajinách. Má peknú a súmernú tvár, malý nos a malé ale plné pery. Dá sa povedať že vyzerá milo a nevinne, ale opak je pravdou. Je nízkej a chudej postavy, no jej telo je pevné a pružné. Je fyzicky zdatná, dokáže bežať na veľké vzdialenosti, zvládne niesť ťažší náklad aj keď by to na ňu nikto nepovedal. Najradšej nosí oblečené tmavé alebo maskáčové oblečenie, ak sa zrovna niekde neukazuje polonahá. Na jej tele by ste nenašli ani jedno tetovanie ani piercing, nikdy by si ho nedala. Často ju môžte vidieť s cigaretou medzi perami alebo odisteným granátom v ruke a úsmevom na tvári. Jej úsmevy boli dvojaké, ten úprimný a ten šialený. Bohužiaľ, v tejto dobe dokázala vyčarovať len jeden z nich. Jej telo je pokryté bledými jazvami ktoré sú vidno len pri pohľade z blízka na dobrom svetle, sú pripomienkou na jej detstvo. Lilith sa dokáže hrať na milú, ale aj na zlú. Je len na nej, ktorú tvár sa rozhodne ukázať.
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
Povaha:
Lilith je sociopat. Je chladnokrvná, bezcitná, nepozná svedomie, vinu alebo zľutovanie. Väčšinu času je znudená a vždy hľadá niečo čo by ju vytrhlo z toho frustrujúceho stavu mysle. Rada žije na hrane, vyžíva sa v situáciach kedy jej ide o život a môže cítiť adrenalín. Nemá žiadnu morálku, sociálne normy jej nič nehovoria. Nevie sa správať, no to preto že žila príliš dlho v izolácií. Napríklad jej absolútne nerobí problém byť medzi ľuďmi nahá, nevidí na tom nič zlé, alebo rozprávať čo má na mysli. Je veľmi agresívna a vie sa biť a to je dosť nebezpečná kombinácia. Rad ubližuje druhým, rada zabíja ľudí kvôli tomu aký to v nej vyvoláva pocit. Cíti sa mocná, keď berie životy. U ľudí ktorý ju poznajú má rešpekt, ostatný ju ešte len spoznajú. Nebola taká vždy... Bola milé dieťa, nevinné, ale potom ju niečo zmenilo. Okrem toho trpí ťažkou formou shizofrénie, čiže často nerozoznáva, či to čo sa deje je vôbec skutočné, alebo to je len v jej hľave. V čase jej záchvatov môže byť extrémne nebezpečná. Dokáže sa dobre biť, to že je šialená jej len dodáva na sile. Najlepšie dokáže bojovať s holými rukami, ako klasická žena využíva svoje pazúriky a zuby, no dokáže obstojne narábať aj s nožmi a strelnými zbraňami, no nejaké zázraky od nej nečakajte.
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
Lilith je sociopat. Je chladnokrvná, bezcitná, nepozná svedomie, vinu alebo zľutovanie. Väčšinu času je znudená a vždy hľadá niečo čo by ju vytrhlo z toho frustrujúceho stavu mysle. Rada žije na hrane, vyžíva sa v situáciach kedy jej ide o život a môže cítiť adrenalín. Nemá žiadnu morálku, sociálne normy jej nič nehovoria. Nevie sa správať, no to preto že žila príliš dlho v izolácií. Napríklad jej absolútne nerobí problém byť medzi ľuďmi nahá, nevidí na tom nič zlé, alebo rozprávať čo má na mysli. Je veľmi agresívna a vie sa biť a to je dosť nebezpečná kombinácia. Rad ubližuje druhým, rada zabíja ľudí kvôli tomu aký to v nej vyvoláva pocit. Cíti sa mocná, keď berie životy. U ľudí ktorý ju poznajú má rešpekt, ostatný ju ešte len spoznajú. Nebola taká vždy... Bola milé dieťa, nevinné, ale potom ju niečo zmenilo. Okrem toho trpí ťažkou formou shizofrénie, čiže často nerozoznáva, či to čo sa deje je vôbec skutočné, alebo to je len v jej hľave. V čase jej záchvatov môže byť extrémne nebezpečná. Dokáže sa dobre biť, to že je šialená jej len dodáva na sile. Najlepšie dokáže bojovať s holými rukami, ako klasická žena využíva svoje pazúriky a zuby, no dokáže obstojne narábať aj s nožmi a strelnými zbraňami, no nejaké zázraky od nej nečakajte.
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
História:
Jej detstvo nebola prechádzka ružovou záhradou. Jej matka ťažko znášala pôrod, doktori vraveli že utrpela nejakú traumu. Nikdy svoju dcéru nemilovala. Nemohla vystáť ani len pohľad na Lilith. Už od malička ju mlátila, nedávala jej jesť, hasila si o ňu cigaretové ohorky a inak ju ignorovala. Otec od nich utiekol keď mala Lilith tri roky. Dokonca si ani nepamätala jeho tvár. Odišiel bez slova, možno sa už nemohol ďalej pozerať na to čo sa dialo, ale rozhodol sa od toho utiecť. To mu Kaiya nikdy neodpustila. Keď začala chodiť do školy, bolo to zložitejšie. Musela skrývať svoje modriny a popáleniny. Skrývala ich. Bola dobrá dcéra, chcela ochrániť svoju matku. Ticho trpela, nepoznala nič iné, len bolesť, hlad a strach. No jeden deň sa všetko zmenilo. Išla navštíviť svoju babku, jediného blízkeho, ktorý jej ostal- jej matka bola tyran, nie blízky- a v ten deň Lilith, ako ju všetci poznali umrela. Vošla do babičkinho domu a hneď ju ohromil hrozný zápach. Prešla do kuchyne a tam ju našla. Bola rozpáraná od krku až po podbruško, z otvoreného trupu sa jej tlačili von orgány. V tom momente Lilith umrela. Už nikdy viac nebola rovnaká. Ostala prázdna. Nekričala, neplakala. Odišla. Od toho dňa sa už nebála smrti. Vyhľadávala ju. Ani sama nevedela popísať čo sa v nej zmenilo a ako to prebehlo. Stal sa z nej sociopat. Hľadala cesty z tohto sveta až sa raz ocitla v kuchyni, s nožom pri svojom zápästí. Do miestnosti vošla jej matka a poradila jej aby rezala pozdĺž žíl. V Lilith sa hromadil hnev. Vtedy ju napadlo niečo, čo ju predtým ešte nenapadlo. Nemusela zabiť seba. Stisla nôž pevnejšie a otočila sa k matke. Presne tak. Veď ona nebola tá osoba ktorá jej zničila život. Och nie. Tá osoba stále pred ňou. Na tvári sa jej zjavil úsmev keď vykročila k matke. Tá si ani neuvedomila blížiacu sa smrť, až kým nemala nôž zapichnutý v oku. Lilith bodala a bodala až kým jej matka nemala namiesto očí len krvavé diery. Potom sa usmiala širšie. Konečne bola.... Slobodná. Vyšla von a rozhodla sa pokračovať... Ten pocit... Zabila. Bol to opojný pocit, ako droga. Chcela viac. Našla ďalších ktorý jej ublížili a čakal ich rovnaký osud. Onedlho si pre ňu prišli. Bola v novinách, veľa sa o nej hovorilo a písalo. No nikto ju nevinil, zvalili to na traumu, nepríčetnosť a jej ojedinele silnú schizofréniu. Nevedeli, že si toho bola vedomá. Mala len dvanásť rokov, nemohli ju dať do vezenia. No spútali ju a odviezli na psychiatriu. Keď ju zavreli, dokázala si doškriabať zápästia do krvi, nechcela byť zavretá ako zviera. Vždy to skončilo tak, že ju dali do kazajky do miestnosti obloženej matracmi. No a potom sa to zmenilo. Previezli ju na inú psychiatriu, riaditeľ sa s ňou pozhováral a urobili jej nejaké testy. Netušila čo sa deje a potom ju poslali Dole. Najskôr bola zmätená, no rýchlo sa prispôsobila. Už prvý deň, ktorý tam strávila sa stihla pobiť na chodbe. Zaútočili na ňu dvaja démoni, teda, aspoň tak jej to povedali. Jednému z nich zlomila ruku a druhému vypichla oko, pretože ju podcenili. Tým si získala rešpekt, rovnako aj tým, že svoj prvý zápas v aréne vyhrala. Pridala sa k skupine démonov, ako zatiaľ jediná žena medzi nimi.
Jej detstvo nebola prechádzka ružovou záhradou. Jej matka ťažko znášala pôrod, doktori vraveli že utrpela nejakú traumu. Nikdy svoju dcéru nemilovala. Nemohla vystáť ani len pohľad na Lilith. Už od malička ju mlátila, nedávala jej jesť, hasila si o ňu cigaretové ohorky a inak ju ignorovala. Otec od nich utiekol keď mala Lilith tri roky. Dokonca si ani nepamätala jeho tvár. Odišiel bez slova, možno sa už nemohol ďalej pozerať na to čo sa dialo, ale rozhodol sa od toho utiecť. To mu Kaiya nikdy neodpustila. Keď začala chodiť do školy, bolo to zložitejšie. Musela skrývať svoje modriny a popáleniny. Skrývala ich. Bola dobrá dcéra, chcela ochrániť svoju matku. Ticho trpela, nepoznala nič iné, len bolesť, hlad a strach. No jeden deň sa všetko zmenilo. Išla navštíviť svoju babku, jediného blízkeho, ktorý jej ostal- jej matka bola tyran, nie blízky- a v ten deň Lilith, ako ju všetci poznali umrela. Vošla do babičkinho domu a hneď ju ohromil hrozný zápach. Prešla do kuchyne a tam ju našla. Bola rozpáraná od krku až po podbruško, z otvoreného trupu sa jej tlačili von orgány. V tom momente Lilith umrela. Už nikdy viac nebola rovnaká. Ostala prázdna. Nekričala, neplakala. Odišla. Od toho dňa sa už nebála smrti. Vyhľadávala ju. Ani sama nevedela popísať čo sa v nej zmenilo a ako to prebehlo. Stal sa z nej sociopat. Hľadala cesty z tohto sveta až sa raz ocitla v kuchyni, s nožom pri svojom zápästí. Do miestnosti vošla jej matka a poradila jej aby rezala pozdĺž žíl. V Lilith sa hromadil hnev. Vtedy ju napadlo niečo, čo ju predtým ešte nenapadlo. Nemusela zabiť seba. Stisla nôž pevnejšie a otočila sa k matke. Presne tak. Veď ona nebola tá osoba ktorá jej zničila život. Och nie. Tá osoba stále pred ňou. Na tvári sa jej zjavil úsmev keď vykročila k matke. Tá si ani neuvedomila blížiacu sa smrť, až kým nemala nôž zapichnutý v oku. Lilith bodala a bodala až kým jej matka nemala namiesto očí len krvavé diery. Potom sa usmiala širšie. Konečne bola.... Slobodná. Vyšla von a rozhodla sa pokračovať... Ten pocit... Zabila. Bol to opojný pocit, ako droga. Chcela viac. Našla ďalších ktorý jej ublížili a čakal ich rovnaký osud. Onedlho si pre ňu prišli. Bola v novinách, veľa sa o nej hovorilo a písalo. No nikto ju nevinil, zvalili to na traumu, nepríčetnosť a jej ojedinele silnú schizofréniu. Nevedeli, že si toho bola vedomá. Mala len dvanásť rokov, nemohli ju dať do vezenia. No spútali ju a odviezli na psychiatriu. Keď ju zavreli, dokázala si doškriabať zápästia do krvi, nechcela byť zavretá ako zviera. Vždy to skončilo tak, že ju dali do kazajky do miestnosti obloženej matracmi. No a potom sa to zmenilo. Previezli ju na inú psychiatriu, riaditeľ sa s ňou pozhováral a urobili jej nejaké testy. Netušila čo sa deje a potom ju poslali Dole. Najskôr bola zmätená, no rýchlo sa prispôsobila. Už prvý deň, ktorý tam strávila sa stihla pobiť na chodbe. Zaútočili na ňu dvaja démoni, teda, aspoň tak jej to povedali. Jednému z nich zlomila ruku a druhému vypichla oko, pretože ju podcenili. Tým si získala rešpekt, rovnako aj tým, že svoj prvý zápas v aréne vyhrala. Pridala sa k skupine démonov, ako zatiaľ jediná žena medzi nimi.