Vzhľad:
Lauren má taký ten typický divoký badboy vzhľad, je vysokej postavy, meria cez 190cm. Jeho telo je opálené, mierne vypracované a posiate menšími tetovaniami, prevažne rôzne texty či batman-logo na ktorom je tak uletený. Čo sa týka črtov tváre, má výrazné lícne kosti a veľké plné pery, pod ktorými ma biely zdravý chrup. Oči ma hnedo-zelenej farby a nad nimi husté tmavé obočie rovnakej farby ako aj vlasy. Lauren nosil dredy ako jeho brat Gabe, ale časom zatúžil po zmene a preto si vlasy ostrihal. Jednu stranu vlasov kde má ofinu má dlhšiu, často si vlasy prehrabuje a preto mu občas tie „dlhšie“ spadnú medzi „kratšie“, no vôbec ho to netrápi. Okrem toho, sú jeho vlasy mierne vlnité, to je dôvod, prečo túžil mať dredy, neznáša to. Čo sa týka oblečenia, spolu s bratom spadajú k punk-rockovým deťom, takže sa tak nejak aj obliekajú. Poväčšine užšie ale hlavne natrhnuté rifle, tielko alebo košeľa ako to rád Lauren nosí, poprípade tričko nejakej skupiny, k tomu Steely a kožená bunda. Po rukách nosia obaja veľa rôznych náramkov, poväčšine sa k nim viažu spomienky, historky a podobne. Aj krk nenechávajú často prázdny, okrem iného, v nose majú obaja piercing.
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
Povaha:
Lauren je celkom milý, sympatický a priateľský človek, ale len kým on sám chce.. Rád sa baví, ale vždy je úprimný. Oproti svojmu bratovi, dvojčati Gabrielovi, Lauren je rád nad vecou, nerád je, keď ho niečo zaskočí, či mu skríži cestu. Obaja sú však často dobre naladení, pozitívni a nespútaní, hlavne keď sú spolu. Medzi nimi čo sa týka dravosti a odhodlania, určite by vyhral Lauren. Lauren je síce starší, len o 2 minúty, no rozhodne je to ten „starší brat“, dáva pozor na Gabe-a a celkovo, vždy sa ho rád zastane, či sa preň aj pobije, len aby boli spolu. Lauren skrátka ho potrebuje k životu, tak ako aj Gabe jeho. Neexistuje nič, čo by Lauren pre neho neurobil. Pre svojho brata by zabíjal, ale aj umrel. On bol celý jeho život, všetko, na čom mu záležalo. Nepotreboval nič iné, keď mal Gabriela. Len s ním je skutočne šťastný. S ostatnými ľuďmi na rozdiel od Gabriela Lauren vychádza celkom v poriadku. Je otvorený, celkom dosť sarkastický, no hlavne je vždy sám sebou. Niekto mu nesadne, ťažko sa bude pretvarovať, že sú priatelia. No teraz, tu dole, bude sa musieť asi krotiť, musí predsa žiť aby dával pozor na svojho brata. Jeho bojové schopnosti nie sú najhoršie. Vie sa biť a je v skutku dobrý so strelnými zbraňami. Má celkom značnú silu v rukách a hlavne sa nevzdáva.
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
Lauren je celkom milý, sympatický a priateľský človek, ale len kým on sám chce.. Rád sa baví, ale vždy je úprimný. Oproti svojmu bratovi, dvojčati Gabrielovi, Lauren je rád nad vecou, nerád je, keď ho niečo zaskočí, či mu skríži cestu. Obaja sú však často dobre naladení, pozitívni a nespútaní, hlavne keď sú spolu. Medzi nimi čo sa týka dravosti a odhodlania, určite by vyhral Lauren. Lauren je síce starší, len o 2 minúty, no rozhodne je to ten „starší brat“, dáva pozor na Gabe-a a celkovo, vždy sa ho rád zastane, či sa preň aj pobije, len aby boli spolu. Lauren skrátka ho potrebuje k životu, tak ako aj Gabe jeho. Neexistuje nič, čo by Lauren pre neho neurobil. Pre svojho brata by zabíjal, ale aj umrel. On bol celý jeho život, všetko, na čom mu záležalo. Nepotreboval nič iné, keď mal Gabriela. Len s ním je skutočne šťastný. S ostatnými ľuďmi na rozdiel od Gabriela Lauren vychádza celkom v poriadku. Je otvorený, celkom dosť sarkastický, no hlavne je vždy sám sebou. Niekto mu nesadne, ťažko sa bude pretvarovať, že sú priatelia. No teraz, tu dole, bude sa musieť asi krotiť, musí predsa žiť aby dával pozor na svojho brata. Jeho bojové schopnosti nie sú najhoršie. Vie sa biť a je v skutku dobrý so strelnými zbraňami. Má celkom značnú silu v rukách a hlavne sa nevzdáva.
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
História:
Laurenove detstvo bolo pomerne šťastné. Mal všetko čo pre život potreboval, pekný veľký dom, rodičov, ktorí sa o neho dobre starali a vlastne všetko, na čo si spomenul. No to nebolo to najdôležitejšie. Kvôli svojej veselej, divokej povahe mal vždy kopu priateľov a ľudí, ktorí chceli patriť k jeho priateľom. Mnohí ľudia ho však za tú neskrotnosť nemali radi a začali sa nazývať jeho nepriateľmi, no jemu boli ukradnutí. Pre neho bola v jeho živote dôležitá len jedna osoba, jeho dvojča Gabe.. Lauren bol od neho starší len o dve minúty, no rozhodne sa vždy správal ako starší brat. Vždy na neho dával pozor, ochraňoval ho a zastával sa ho. Gabriel svojho brata vždy miloval, no až neskôr si uvedomil, že to nie je len nevinná bratská láska. Cítil to, keď si občas vymenili letmé dotyky, keď si Lauren položil ruku na jeho rameno alebo stehno... Bola to túžba? Dalo by sa to tak nazvať. Dlhý čas svoje pocity Gabe tajil, no mal pocit, že brat ho už aj tak dávno prekukol. Lauren ho vždy zvláštne provokoval, akoby od neho čakal odozvu, alebo možno priznanie? Lauren si nebol istý, nevedel ako sa s tým vysporiadať, bol to predsa jeho brat! Snažil sa zabudnúť na svoje pocity, nejako potlačiť svoje túžby a stať sa normálnym. Chodil s pár dievčinami, no nikdy nedošlo na viac, než bozky. Dokonca ani tie bozky neboli také, ako by mali byť. Chcel niečo iné, potreboval niečo iné a to mu mohol dať len jediný človek. No to si nemohol priznať. Nebolo to správne... Gabe sa bál, akoby Lauren zareagoval, keby to vedel, mal strach, že by s ním už do konca života neprehovoril. Jedného dňa sa však celá situácia otočila. S Gabeom boli sami doma a nerobili nič zaujímavé, len pozerali televíziu. Gabe sedel na svojej posteli a Lauren ležal hneď vedľa neho. Gabe na neho občas pozrel, telka ho veľmi nebavila. A potom sa stalo niečo, čo by nikdy neočakával. Pocítil Laurenovú ruku, ako prechádza po jeho stehne. Áno, s bratom sa často jeden druhého dotýkali, ale nikdy nie takto. Gabe ostal trochu šokovaný, no nebránil sa, keď ho Lauren zvalil na posteľ a obkročmo na neho sadol. Na bratovej tvári videl túžbu, pravdepodobne rovnakú, akú mal na tvári on. Lauren mu povedal, že ho chce a jemu sa trochu zatočila hlava. Vedel, že to nie je správne, vedel že by nemal, ale nemohol odmietnuť. V teň deň spolu spali prvýkrát. Gabe nevedel, ako sa má cítiť. Bolo to také... Skvelé aj napriek tomu, že to nebolo správne. Hrýzlo ho svedomie a cítil vinu, no nemohol na to prestať myslieť. Nemohol prestať myslieť na neho, na jeho telo, na to, ako ho objímali Laurenové silné ruky, ten pocit, keď ho pohladil na líce a pobozkal ho, akoby mal svet každou minútou skončiť. Chcel byť v jeho náručí ako predtým, chcel cítiť to potešenie miešajúce sa s bolesťou vo víre vzdychov, bozkov a nežných dotykov. No nemohol. Muselo to skočiť. Gabe si vtedy sěúbil, že už nedovolí, aby sa to opakovalo. Jeho sľub padol príliš rýchlo. Nemohol odolávať Laurenovému zvádzaniu, jeho náporu... Onedlho sa naučili vinu ignorovať. Potom však prišiel problém. Rodičia zistili ich „tajomstvo“. Boli zhrození a rozhodli sa to riešiť po svojom. Obom poriadne vynadali a poslali ich na internátne školy, samozrejme každého na inú. Pre Laurena to bolo utrpenie. Už viac nedokázal byť veselý ako predtým. Bez Gabriela, bol ako bez duše, potreboval ho mať pri sebe. Rýchlo si našiel priateľov, no nikto nezaplnil to prázdne miesto v jeho srdci. Gabriel to cítil rovnako. Stále viac a viac si uvedomoval, ako svojho brata miluje. Nemohol bez neho vydržať. Preto sa jedného dňa zbalil a v noci sa vytratil z internátu. Chcel potichu zmiznúť, aj keď tam vládol tvrdý režim. Nanešťastie po ceste narazil na školníčku, ktorá ho chcela zastaviť. Nemal na výber, bol vystrašený a zmätený. Udrel ju päsťou, nechcel jej vážnejšie ublížiť, len ju vyradiť. Školníčka si však udrela hlavu o stenu a keď padla na zem, jej oči ostali otvorené. Jej hruď sa nedvíhala. Bola mŕtva. Gabe mal strach a tak rýchlo utiekol. Vzal svoje auto a už ho nebolo. Previezol sa až ku škole, kde bol Lauren, bolo mu jedno, že cesta trvá dve hodiny, proste ho potreboval vidieť. Cítil sa v bezpečí až v momente, keď sa ocitol v jeho náručí a ich pery sa dotýkali. Vtedy vedel, že je doma. Rozhodli sa spolu utiecť, proste sa viezli autom preč od toho všetkého, keď potrebovali peniaze na benzín, vykradli nejaký motorest. Nakoniec ich však našla polícia a doviedla ich domov, keďže ich rodičia ich vyhlásili za nezvestných. Oni vedeli, že rodičia im nedovolia pokračovať vo svojom vzťahu, že ich opäť rozdelia... Preto sa Lauren rozhodol, že musí konať. Zabil rodičov, proste ich zastrelil a nakričal na Gabriela, aby sa zbalil. Gabe ho hneď poslúchol, videl ako Lauren popravil ich rodičov, no príliš ho miloval, nedokázal k nemu cítiť niečo negatívne. Keď už odchádzali, prišla tam polícia, ktorú zavolali susedia, keď počuli výstrely. Odviedli ich a vypočúvali. Nakoniec ich poslali do Gotridovej liečebne pre duševne chorých a potom priamo Dole.
Laurenove detstvo bolo pomerne šťastné. Mal všetko čo pre život potreboval, pekný veľký dom, rodičov, ktorí sa o neho dobre starali a vlastne všetko, na čo si spomenul. No to nebolo to najdôležitejšie. Kvôli svojej veselej, divokej povahe mal vždy kopu priateľov a ľudí, ktorí chceli patriť k jeho priateľom. Mnohí ľudia ho však za tú neskrotnosť nemali radi a začali sa nazývať jeho nepriateľmi, no jemu boli ukradnutí. Pre neho bola v jeho živote dôležitá len jedna osoba, jeho dvojča Gabe.. Lauren bol od neho starší len o dve minúty, no rozhodne sa vždy správal ako starší brat. Vždy na neho dával pozor, ochraňoval ho a zastával sa ho. Gabriel svojho brata vždy miloval, no až neskôr si uvedomil, že to nie je len nevinná bratská láska. Cítil to, keď si občas vymenili letmé dotyky, keď si Lauren položil ruku na jeho rameno alebo stehno... Bola to túžba? Dalo by sa to tak nazvať. Dlhý čas svoje pocity Gabe tajil, no mal pocit, že brat ho už aj tak dávno prekukol. Lauren ho vždy zvláštne provokoval, akoby od neho čakal odozvu, alebo možno priznanie? Lauren si nebol istý, nevedel ako sa s tým vysporiadať, bol to predsa jeho brat! Snažil sa zabudnúť na svoje pocity, nejako potlačiť svoje túžby a stať sa normálnym. Chodil s pár dievčinami, no nikdy nedošlo na viac, než bozky. Dokonca ani tie bozky neboli také, ako by mali byť. Chcel niečo iné, potreboval niečo iné a to mu mohol dať len jediný človek. No to si nemohol priznať. Nebolo to správne... Gabe sa bál, akoby Lauren zareagoval, keby to vedel, mal strach, že by s ním už do konca života neprehovoril. Jedného dňa sa však celá situácia otočila. S Gabeom boli sami doma a nerobili nič zaujímavé, len pozerali televíziu. Gabe sedel na svojej posteli a Lauren ležal hneď vedľa neho. Gabe na neho občas pozrel, telka ho veľmi nebavila. A potom sa stalo niečo, čo by nikdy neočakával. Pocítil Laurenovú ruku, ako prechádza po jeho stehne. Áno, s bratom sa často jeden druhého dotýkali, ale nikdy nie takto. Gabe ostal trochu šokovaný, no nebránil sa, keď ho Lauren zvalil na posteľ a obkročmo na neho sadol. Na bratovej tvári videl túžbu, pravdepodobne rovnakú, akú mal na tvári on. Lauren mu povedal, že ho chce a jemu sa trochu zatočila hlava. Vedel, že to nie je správne, vedel že by nemal, ale nemohol odmietnuť. V teň deň spolu spali prvýkrát. Gabe nevedel, ako sa má cítiť. Bolo to také... Skvelé aj napriek tomu, že to nebolo správne. Hrýzlo ho svedomie a cítil vinu, no nemohol na to prestať myslieť. Nemohol prestať myslieť na neho, na jeho telo, na to, ako ho objímali Laurenové silné ruky, ten pocit, keď ho pohladil na líce a pobozkal ho, akoby mal svet každou minútou skončiť. Chcel byť v jeho náručí ako predtým, chcel cítiť to potešenie miešajúce sa s bolesťou vo víre vzdychov, bozkov a nežných dotykov. No nemohol. Muselo to skočiť. Gabe si vtedy sěúbil, že už nedovolí, aby sa to opakovalo. Jeho sľub padol príliš rýchlo. Nemohol odolávať Laurenovému zvádzaniu, jeho náporu... Onedlho sa naučili vinu ignorovať. Potom však prišiel problém. Rodičia zistili ich „tajomstvo“. Boli zhrození a rozhodli sa to riešiť po svojom. Obom poriadne vynadali a poslali ich na internátne školy, samozrejme každého na inú. Pre Laurena to bolo utrpenie. Už viac nedokázal byť veselý ako predtým. Bez Gabriela, bol ako bez duše, potreboval ho mať pri sebe. Rýchlo si našiel priateľov, no nikto nezaplnil to prázdne miesto v jeho srdci. Gabriel to cítil rovnako. Stále viac a viac si uvedomoval, ako svojho brata miluje. Nemohol bez neho vydržať. Preto sa jedného dňa zbalil a v noci sa vytratil z internátu. Chcel potichu zmiznúť, aj keď tam vládol tvrdý režim. Nanešťastie po ceste narazil na školníčku, ktorá ho chcela zastaviť. Nemal na výber, bol vystrašený a zmätený. Udrel ju päsťou, nechcel jej vážnejšie ublížiť, len ju vyradiť. Školníčka si však udrela hlavu o stenu a keď padla na zem, jej oči ostali otvorené. Jej hruď sa nedvíhala. Bola mŕtva. Gabe mal strach a tak rýchlo utiekol. Vzal svoje auto a už ho nebolo. Previezol sa až ku škole, kde bol Lauren, bolo mu jedno, že cesta trvá dve hodiny, proste ho potreboval vidieť. Cítil sa v bezpečí až v momente, keď sa ocitol v jeho náručí a ich pery sa dotýkali. Vtedy vedel, že je doma. Rozhodli sa spolu utiecť, proste sa viezli autom preč od toho všetkého, keď potrebovali peniaze na benzín, vykradli nejaký motorest. Nakoniec ich však našla polícia a doviedla ich domov, keďže ich rodičia ich vyhlásili za nezvestných. Oni vedeli, že rodičia im nedovolia pokračovať vo svojom vzťahu, že ich opäť rozdelia... Preto sa Lauren rozhodol, že musí konať. Zabil rodičov, proste ich zastrelil a nakričal na Gabriela, aby sa zbalil. Gabe ho hneď poslúchol, videl ako Lauren popravil ich rodičov, no príliš ho miloval, nedokázal k nemu cítiť niečo negatívne. Keď už odchádzali, prišla tam polícia, ktorú zavolali susedia, keď počuli výstrely. Odviedli ich a vypočúvali. Nakoniec ich poslali do Gotridovej liečebne pre duševne chorých a potom priamo Dole.