Vzhľad:
Prvé, čo si na ňom človek všimne sú kérky, ktoré zdobia vcelku veľkú časť jeho tela, ale len, ak nemá tričko. Vlastne, aj keď ho má, tak vidno, že má potetované ruky. Pohľad na Johnyho bez trička teda nie je na zahodenie. Nie je to nijaký nabúchaný chlap ako hora, aj keď vysoký teda je (niečo okolo 189cm), ale má vcelku dobrú postavu získanú rokmi v posilke a na kurzoch bojových umení, ktorých bolo mnoho, ale žiadne z nich nedotiahol do konca. Má krátko zastrihnuté vlasy hnedej farby, ktoré má vždy perfektne "upravené" postelovým spôsobom na ranný rozcuch.
Niekto by tipoval, že jeho oceľovo-sivé oči sú plné chladu, čo aj sú ak sa provokatívne uškŕňa, avšak v kontrase s úsmevom, ktorý mu pohráva na úzkych no predsa lákavo vyzerajúcich perách, pôsobia stále rovnako. Dlhé riasy ich ešte viac zvýrazňujú.
Strnisko, čo má len podtrhuje vzhľad, ktorým by získal kde koho, ak by nebol medzi bláznami.
Na svoj vyzerá pomerne mlado. Kto by mu tipoval 25? Zrejme celkom málo ľudí. Tiež k tomu prispieva spôsob obliekania.
Väčšinou má na sebe niečo v čom sa dá voľne pohybovať. V oblekoch s kravatou dlho nevydrží, keďže je mu v nich tesno a kravata ho škrtí. Je to zvláštne? Ani nie. Bohužiaľ, Dole musí nosiť tú nevkusnú uniformu. Závidí pacientom to, že môžu nosiť, čo len chcú a taktiež závidí Billymu jeho prácu- nepodstatnosť. Pokiaľ ide o jazvy, tak ich zopár má, ale na miestach, kde nie sú vidno.
Podobne je to aj s piercengmi, ktorých nemá veľa. Vlastní len septum a krúžkami v bradavkách, ale ti tam často nemáva a aj hej, tak sú skryté pod tričkami- Jednoducho nie sú príliš užitočne a občas dokonca aj len zavadzajúce.
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
Povaha:
Napiek tomu, že nie je jedným z tých bláznov, ľahko by medzi nich zapadol. Naštastie, alebo skôr bohužiaľ, je to dozorca. Práca preňho ako stvorená! Žbožňuje pocit, keď má moc v rukách, keď môže niekoho trestať lebo chce bez toho, aby sa musel báť o svoj život- Miesto presne preňho. Ale povedzme si pravdu, tento muž má viac šťastia ako rozumu.
Jeho priateľkosť je skoro až chorá. S človekom,ktorého práve stretol sa baví ako so starým známym a nevadí mu ani odhaliť pár svojich tajomstiev hneď pri prvom stretnutí, keďže nemá, čo skrývať. Tiež by sa to dalo nazvať úprimnosťou. Nie, nie- Vlastne je to falošnosť zmiešaná s úprimnosťou. Jednoducho je milý, pozorný a jednoducho všetko pozitívne, aby sa k niekomu dostal pod kožu. Veď, čo je lepšie než mať niekoho omotoného okolo svojho prstu.. či prstov?
Má rád spoločnosť, či už je to pacient a či dozorca. Celkovo má rád ľudí. Nie, miluje ich! Počkať. On vlastne miluje najmä seba. Či je narcis? Celou svojou falošnosťou. Občas mu uniknú slová samochvály a občas ich udrží na uzde. Ťažko povedať či má rád ľudí a či len tie úbohé bytosti, čo sa tak volajú, no to nie je podstatné. Nie, ozaj nie.
Rád sa baví a je jedno ako, no on sám je asi len lacnou napodobneninou humoru, niekedy až zúfalo trapná napodobenina. Ale nevadí mu to. Stačí, že sa baví on! Vlastne ho to netrápi, je mu všetko jedno. Dokým nenájde niečo zaujímavé, ale to už je o inom.
Úbožiak, zmrd, hajzel, sadistické prasa. Exituje veľa slov, ktoré by ho mohli opísať, no nijaké nie perfektne a vulgarizmy už vôbec nie- Aj on má city! Možno je až precitlivený a najcastejšie cíti, hmm... Hnev! Presne tak. Nemá rád, keď sa nad neho niekto povyšuje, pretože to bolí jeho ego, ktoré niekedy vyletí až k nebesiam. Ľahostajnosť mu občas dovoľuje to nechať plávať a občas nie.
Vie ovládať svoje city, ktoré jeho tvár nikdy neprezradí dokým sám nechce, no reč tela už ovľádať nevie. Keď sa hnevá, tak zatína päste a jednoducho sa tomu nevie ubrániť. Síce svoje telo ovláda počas bojov, ale myšlienky, ktoré prenáša už nevie zastaviť. Ale je to ozaj pravda. Čo presne? Fakt, že to nie je bezcitný človek. Keď nenávidí, tak celým svojím srdcom a keď ľúbi, tak-..
On vlastne nie je schopný pocitov ako láska. Nie pretože nedokáže, ale pretože nechce. Je to zbytočné. Sex, krv a znovu sex- to mu stačí. Možno práve preto je cohotný dávať pacientom i pacientkam nejaké tie drobnosti výmenou za nejakú tú službu. Presne tak, nijak zvlášť mu nezáleží na pohlaví, ak bude tá osoba vzhľadom vyhovovať jeho očiam. Nazvite ho povrchným, ale bez fyzickej príťažlivosti jednoducho nebude nič.
Čo sa týka tých bojov- Spolieha sa skôr na zbrane, sekery či iné "veci". Má rád ostrie, ale radšej výstrely. Prečo? Lebo vie meriť presne. Dobre, nepreháňajme, ale jeho muška je ozaj dobrá. Preto je jeho súčasťou výbavy je zbraň, teda zbrane za opaskom v púzdre.
Zápas bez nejakej pomôcky? Hah! Prežil by a možno aj vyhral, ale určite by z toho nevyšiel bez zranení. Neovláda nijaké bojové umenie, robí to, čo mu radia inštikty, inštinkty vlka samotára- alebo skôr úbohej ľudskej bytosti?
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
Napiek tomu, že nie je jedným z tých bláznov, ľahko by medzi nich zapadol. Naštastie, alebo skôr bohužiaľ, je to dozorca. Práca preňho ako stvorená! Žbožňuje pocit, keď má moc v rukách, keď môže niekoho trestať lebo chce bez toho, aby sa musel báť o svoj život- Miesto presne preňho. Ale povedzme si pravdu, tento muž má viac šťastia ako rozumu.
Jeho priateľkosť je skoro až chorá. S človekom,ktorého práve stretol sa baví ako so starým známym a nevadí mu ani odhaliť pár svojich tajomstiev hneď pri prvom stretnutí, keďže nemá, čo skrývať. Tiež by sa to dalo nazvať úprimnosťou. Nie, nie- Vlastne je to falošnosť zmiešaná s úprimnosťou. Jednoducho je milý, pozorný a jednoducho všetko pozitívne, aby sa k niekomu dostal pod kožu. Veď, čo je lepšie než mať niekoho omotoného okolo svojho prstu.. či prstov?
Má rád spoločnosť, či už je to pacient a či dozorca. Celkovo má rád ľudí. Nie, miluje ich! Počkať. On vlastne miluje najmä seba. Či je narcis? Celou svojou falošnosťou. Občas mu uniknú slová samochvály a občas ich udrží na uzde. Ťažko povedať či má rád ľudí a či len tie úbohé bytosti, čo sa tak volajú, no to nie je podstatné. Nie, ozaj nie.
Rád sa baví a je jedno ako, no on sám je asi len lacnou napodobneninou humoru, niekedy až zúfalo trapná napodobenina. Ale nevadí mu to. Stačí, že sa baví on! Vlastne ho to netrápi, je mu všetko jedno. Dokým nenájde niečo zaujímavé, ale to už je o inom.
Úbožiak, zmrd, hajzel, sadistické prasa. Exituje veľa slov, ktoré by ho mohli opísať, no nijaké nie perfektne a vulgarizmy už vôbec nie- Aj on má city! Možno je až precitlivený a najcastejšie cíti, hmm... Hnev! Presne tak. Nemá rád, keď sa nad neho niekto povyšuje, pretože to bolí jeho ego, ktoré niekedy vyletí až k nebesiam. Ľahostajnosť mu občas dovoľuje to nechať plávať a občas nie.
Vie ovládať svoje city, ktoré jeho tvár nikdy neprezradí dokým sám nechce, no reč tela už ovľádať nevie. Keď sa hnevá, tak zatína päste a jednoducho sa tomu nevie ubrániť. Síce svoje telo ovláda počas bojov, ale myšlienky, ktoré prenáša už nevie zastaviť. Ale je to ozaj pravda. Čo presne? Fakt, že to nie je bezcitný človek. Keď nenávidí, tak celým svojím srdcom a keď ľúbi, tak-..
On vlastne nie je schopný pocitov ako láska. Nie pretože nedokáže, ale pretože nechce. Je to zbytočné. Sex, krv a znovu sex- to mu stačí. Možno práve preto je cohotný dávať pacientom i pacientkam nejaké tie drobnosti výmenou za nejakú tú službu. Presne tak, nijak zvlášť mu nezáleží na pohlaví, ak bude tá osoba vzhľadom vyhovovať jeho očiam. Nazvite ho povrchným, ale bez fyzickej príťažlivosti jednoducho nebude nič.
Čo sa týka tých bojov- Spolieha sa skôr na zbrane, sekery či iné "veci". Má rád ostrie, ale radšej výstrely. Prečo? Lebo vie meriť presne. Dobre, nepreháňajme, ale jeho muška je ozaj dobrá. Preto je jeho súčasťou výbavy je zbraň, teda zbrane za opaskom v púzdre.
Zápas bez nejakej pomôcky? Hah! Prežil by a možno aj vyhral, ale určite by z toho nevyšiel bez zranení. Neovláda nijaké bojové umenie, robí to, čo mu radia inštikty, inštinkty vlka samotára- alebo skôr úbohej ľudskej bytosti?
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
História:
Kde bolo tam bolo, žil jeden zlatý krásny pár. Prostitútka a pasák- krása, no nie? Nedá sa tu hovoriť o láske, aj keď medzi tými dvoma niečo bolo. Čo také? Malý Johny. Preto sa obaja rozhodli ostať spolu, no vzťah aký mali medzi sebou sa nezmenil- zamestnávateľ a zamestnankyňa, otec a matka. Nebudem vám vypisovať ako k tomu došlo, nie je to podstatné. Vzhľadom k ich práci je to snáď jasné.
Mal veľmi dobrých rodičov, ktorí ho veľa naučila. Od otca sa naučil, že niekedy je lepšie držať klapačku a od mamky zas ako sa pije a hádže fľaša na stenu. Vlastne bez nich by sa nedostal k svojej sadistickej, ak sa to tak dá nazvať, osobnosti.
Tá energia, vzrušenie, uspokojenie! Toto všetko videl pri ich akte. Áno, v ich domácnosti bolo bežné, že sa otecko rozhodol zviazať mamku uprostred obývačky, kde malý Johny pozeral Toma a Jerryho. To, čo následovalo potom bolo preňho oveľa zaujímavejšie ako telvízia a oni nedbali. Jednoducho súložili pred zrakom neskazené decka, zasrana, ktorý nemal žiť.
Dni tiekli a on rástol, no vonku zistil, že to funguje inak, že nemôže byť iný a že doma je to iné a vonku tiež. Deti v škole ho nazývali dieťaťom feťákov a dospelí sa naňho pozerávali s ľútosťou v očiach. Ako to len neznášal! Preto sa začal učiť, nie len to, čo musel, ale aj nosiť rôzne tváre.
Napokon prišiel jeho osudný deň, keď sa dostal na vysokú. Nejak prežíval v domácnosti, kde určite nebolo všetko v poriadku, no nevadilo mu to. Mohol byťznechutený či dokonca aj plakať, ale nie, nemal chuť, nešlo to. V jeho hlave to bolo zakódované ako normálna vec a preto tí ostatní boli nenormálny.
No späť k vysokej. Zbalil kufre, povedal "Zbohom" a odišiel. Už tam nechcel ostávať, nie v meste, kde každý chlap poznal veľkosť a teplo kundy jeho matky. Čakal ho nový a lepší život!
...Bodaj by. Netrvalo dlho a aj zo školy ho vyhodili. Alkohol, cigarety, drogy a znovu cigarety s alkoholom asi neboli dobrý nápad. No čo už.
Ako tak sa pretĺkal životom až si v 23 povedal "Možno by bolo načase si nájsť stálu prácu." Tie slová z neho vyšli, keď sedel pri lôžku svojej matky, čo skončila v Gotridovej liečebni. Ktovie ako, no raz mu prišiel list a on si povedal, že ju navštívi a tak išiel.
Lenže ju nenašiel, povedali mu, že tam už nie. Preto si aspoň zašiel na záchod, keď nestretol matku a tam počul rozhovor, veľmi divný rozhovor.
Nejak sa to stalo, šepti-šepti, áno-áno a zrazu z neho bolo dozorca. Už je tu druhým rokom a nedá sa povedať, že by si mal na čo sťažovať okrem uniformy. Plat je dobrý o zábavu postarané. No prosím! Raj plný bláznov.
Kde bolo tam bolo, žil jeden zlatý krásny pár. Prostitútka a pasák- krása, no nie? Nedá sa tu hovoriť o láske, aj keď medzi tými dvoma niečo bolo. Čo také? Malý Johny. Preto sa obaja rozhodli ostať spolu, no vzťah aký mali medzi sebou sa nezmenil- zamestnávateľ a zamestnankyňa, otec a matka. Nebudem vám vypisovať ako k tomu došlo, nie je to podstatné. Vzhľadom k ich práci je to snáď jasné.
Mal veľmi dobrých rodičov, ktorí ho veľa naučila. Od otca sa naučil, že niekedy je lepšie držať klapačku a od mamky zas ako sa pije a hádže fľaša na stenu. Vlastne bez nich by sa nedostal k svojej sadistickej, ak sa to tak dá nazvať, osobnosti.
Tá energia, vzrušenie, uspokojenie! Toto všetko videl pri ich akte. Áno, v ich domácnosti bolo bežné, že sa otecko rozhodol zviazať mamku uprostred obývačky, kde malý Johny pozeral Toma a Jerryho. To, čo následovalo potom bolo preňho oveľa zaujímavejšie ako telvízia a oni nedbali. Jednoducho súložili pred zrakom neskazené decka, zasrana, ktorý nemal žiť.
Dni tiekli a on rástol, no vonku zistil, že to funguje inak, že nemôže byť iný a že doma je to iné a vonku tiež. Deti v škole ho nazývali dieťaťom feťákov a dospelí sa naňho pozerávali s ľútosťou v očiach. Ako to len neznášal! Preto sa začal učiť, nie len to, čo musel, ale aj nosiť rôzne tváre.
Napokon prišiel jeho osudný deň, keď sa dostal na vysokú. Nejak prežíval v domácnosti, kde určite nebolo všetko v poriadku, no nevadilo mu to. Mohol byťznechutený či dokonca aj plakať, ale nie, nemal chuť, nešlo to. V jeho hlave to bolo zakódované ako normálna vec a preto tí ostatní boli nenormálny.
No späť k vysokej. Zbalil kufre, povedal "Zbohom" a odišiel. Už tam nechcel ostávať, nie v meste, kde každý chlap poznal veľkosť a teplo kundy jeho matky. Čakal ho nový a lepší život!
...Bodaj by. Netrvalo dlho a aj zo školy ho vyhodili. Alkohol, cigarety, drogy a znovu cigarety s alkoholom asi neboli dobrý nápad. No čo už.
Ako tak sa pretĺkal životom až si v 23 povedal "Možno by bolo načase si nájsť stálu prácu." Tie slová z neho vyšli, keď sedel pri lôžku svojej matky, čo skončila v Gotridovej liečebni. Ktovie ako, no raz mu prišiel list a on si povedal, že ju navštívi a tak išiel.
Lenže ju nenašiel, povedali mu, že tam už nie. Preto si aspoň zašiel na záchod, keď nestretol matku a tam počul rozhovor, veľmi divný rozhovor.
Nejak sa to stalo, šepti-šepti, áno-áno a zrazu z neho bolo dozorca. Už je tu druhým rokom a nedá sa povedať, že by si mal na čo sťažovať okrem uniformy. Plat je dobrý o zábavu postarané. No prosím! Raj plný bláznov.