Vzhľad:
Jay je pomerne nízky a štíhly. Neoplýva veľkou fyzickou silou, kvôli jeho drobnej postave, jeho jedinou obranou je rýchlosť a prešibanosť. Jeho pokožka je príliš bledá, vyzerá, akoby sa ho už veľmi dlho nedotkli slnečné lúče. Občas sa zdá jeho koža až priesvitná, na niektorých miestach mu môžete vidieť presvitať fialové žilky. Jeho vlasy sú tmavohnedé, niekto by mohol dokonca tvrdiť, že čierne. Jay si s vlasmi nič nerobí, necháva si ich tak, ako vstane. Jeho oči sú svetlomodrej farby, často ich má sklonené do zeme. Takmer vždy sa vyhýba očnému kontaktu, preto sa môže javiť ako hanblivý, alebo neistý. V obočí má strieborný piercing. Jeho charakterictickým znakom je to, že si takmer neustále hryzie do pery. Je to zlozvyk, ktorého sa nevie zbaviť už mnoho rokov. Jay chodí často oblečený v čiernom, je to jediná farba, ktorú znesie. Na hlave má väčšinou kapucňu, ktorá mu čiastočne zakrýva tvár. Rád je nenápadný, nemá rad príliš veľkú pozornosť ľudí, čierna mu preto pomáha splynúť s tmou. Často ho môžete vidieť v čiernych roztrhaných rifloch a voľnom tielku, na rukách má vždy pár náramkov, ktoré zakrývajú jazvy na jeho zápästiach. Na krku nosí retiazku s malým strieborným krížikom, ktorý mu darovala jeho matka. Je to jediná vec, na ktorej mu záleží, pretože to je jediné, čo mu ostalo po jeho matke. Ak by sa mu niekto snažil ten krížik vziať, pravdepodobne by toho dotyčného zabil. Jeho obľúbenou obuvou sú kanady, steely alebo obyčajné conversy.
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
Povaha:
Jay býva často tichý, no nie je to preto, že by bol hanblivý. Je to skôr tak, že väčšinou nemá čo povedať, alebo jednoducho nemá chuť, rozprávať sa s vami. Často býva podráždený, no svoje emócie neukazuje, necháva ich vrieť pod povrchom, až kým tá bublina hnevy nepraskne a on tie emócie už nezvládne udržať vo vnútri. Vtedy sa stáva nepredvídateľným, môže urobiť čokoľvek. Jeho nálada býva často depresívna, svet sa mu zdá čiernobiely a nič ho nedokáže rozveseliť. Na taký život si už zvykol, aj napriek tomu sa však rozhodol ísť ďalej. Po tom, ako sa pokúsil spáchať samovraždu sa jeho pohľad na svet mierne zmenil. V nemocnici jeho srdce na moment prestalo biť a on prežil klinickú smrť. V tej chvíli nevidel žiaden tunel, ani príjemné svetlo, videl desivé, pekelné výjavy. Nebol si istý, či to boli len halucinácie, alebo skutočnosť, no aj tak bol vďačný, že sa mohol vrátiť späť medzi živých. Začal mať svoj život trochu radšej. V tom mu pomohli aj antidepresíva, ktoré mu predpísal psychiater. No má aj inú stránku. Jay dokáže byť milý a pre človeka, na ktorom mu záleží by urobil skutočne všetko. Príliš mu nezáleží na sebe, preto by pre toho druhého obetoval takmer všetko, keby to bolo treba. Jay nemá veľké nároky na život, väčšinou mu je všetko jedno. Jay nemá nejaké profesionálne bojové zručnosti. V živote nemusel používať zbraň, ani sa veľmi biť. Samozrejme, občas sa zaplietol do nejakej bitky, no to nebolo nič veľké. O svoj život sa však rozhodol bojovať, hlavne zo strachu z toho, čo mohlo byť potom.
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
Jay býva často tichý, no nie je to preto, že by bol hanblivý. Je to skôr tak, že väčšinou nemá čo povedať, alebo jednoducho nemá chuť, rozprávať sa s vami. Často býva podráždený, no svoje emócie neukazuje, necháva ich vrieť pod povrchom, až kým tá bublina hnevy nepraskne a on tie emócie už nezvládne udržať vo vnútri. Vtedy sa stáva nepredvídateľným, môže urobiť čokoľvek. Jeho nálada býva často depresívna, svet sa mu zdá čiernobiely a nič ho nedokáže rozveseliť. Na taký život si už zvykol, aj napriek tomu sa však rozhodol ísť ďalej. Po tom, ako sa pokúsil spáchať samovraždu sa jeho pohľad na svet mierne zmenil. V nemocnici jeho srdce na moment prestalo biť a on prežil klinickú smrť. V tej chvíli nevidel žiaden tunel, ani príjemné svetlo, videl desivé, pekelné výjavy. Nebol si istý, či to boli len halucinácie, alebo skutočnosť, no aj tak bol vďačný, že sa mohol vrátiť späť medzi živých. Začal mať svoj život trochu radšej. V tom mu pomohli aj antidepresíva, ktoré mu predpísal psychiater. No má aj inú stránku. Jay dokáže byť milý a pre človeka, na ktorom mu záleží by urobil skutočne všetko. Príliš mu nezáleží na sebe, preto by pre toho druhého obetoval takmer všetko, keby to bolo treba. Jay nemá veľké nároky na život, väčšinou mu je všetko jedno. Jay nemá nejaké profesionálne bojové zručnosti. V živote nemusel používať zbraň, ani sa veľmi biť. Samozrejme, občas sa zaplietol do nejakej bitky, no to nebolo nič veľké. O svoj život sa však rozhodol bojovať, hlavne zo strachu z toho, čo mohlo byť potom.
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
História:
Jay sa narodil do bohatej rodiny. Jeho matka bola právnička a jeho otec riaditeľ vezenia. V detstve mu nič nechýbalo, mal všetko čo chcel, možno až na lásku svojich rodičov. Nebolo to tak, že by ho nemali radi, skôr na neho nemali čas. Ako dieťa bol rozmaznaný a sebecký no to sa všetko zmenilo, keď sa dozvedel, že jeho matka má rakovinu. V posledných rokoch jej života sa veľmi zblížili a preto ho veľmi zranilo, keď nakoniec umrela. Týždeň po jej smrti nevychádzal zo svojej izby, odmietal všetko jedlo a trúchlil nad jej smrťou. Zasiahli ho depresie. Nedokázal nájsť nič, čo by ho rozveselilo. Takmer nechodil do školy, keď tam bol, nebol duchom prítomný. Nenávidel svoj život, seba a aj všetkých naokolo. Nenávidel to, aký bol sebecký. Cítil sa ako príťaž. Jedného dňa sa rozhodol, že to ukončí. Napustil si vaňu a napísal dopis na rozlúčku. Potom si podrezal žili a dúfal, že tento zlý sen konečne skončí. Nanešťastie ho našiela jedna z upratovačiek a zavolala sanitku. Stihli ho zachrániť, zašili mu zápästia a poslali ho na psychiatrické oddelenie. Psychológ po rozhovore s Jayom zistil, že trpí vážnou depresiou a tak mu predpísal nejaké lieky. Potom sa ho snažili zaradiš späť do normálneho života. Jay sa snažil ako mohol, no bez liekov sa cítil stále tak isto mizerne ako predtým. No nejako sa mu podarilo vrátiť späť do života. Nakoniec si dokonca našiel kamarátku, Sofiu. Zblížili sa až príliš rýchlo a onedlho už neboli len priatelia. Častokrát chodila k nemu domov, vedela o ňom takmer všetko, no on o nej nevedel takmer nič. Neskôr si to vyčítal, to že to nevidel v jej očiach... Tu zamýšľanú zradu. Jedného dňa, keď u neho Sofia spala, uprostred noci vstala z postele a zamierila na prechádzku po dome. Jaya to prebudilo a bol zvedaví kam ide, tak ju potichu nasledoval. Všimol si, že kráča smerom k otcovej pracovni, no nezastavoval ju. Nezastavoval ju ani vtedy, keď sa snažila otvoriť otcov trezor. To bola chyba. To čo začul potom navždy zmenilo jeho život. Začul výstrel a sledoval, ako Sofiíne bezvládne telo padá na zem. V rohu miestnosti stál jeho otec so zbraňou v ruke. Vyzeral šokovane, pravdepodobne to nechcel spraviť, chcel ju len vystrašiť, nie zabiť. No Sofia bola mŕtva. Jay sa rozhodol. Musel konať rýchlo. Vedel, že jeho otec by vo vezení neprežil, bol predsa jeho riaditeľom. Nemohol stratiť aj otca. Vytrhol mu zbraň z ruky a strelil do Sofiinho tela ešte pár nábojov. Otcové odtlačky zotrel a nahradil ich svojimi. Potom na seba zavolal políciu. Napriek otcovým námietkam bol obvinený z Sofiinej vraždy. Priznal sa, nič nepopieral. Nakoniec ho poslali na psychiatriu, no skončilu v tomto pekle. Dole.
Jay sa narodil do bohatej rodiny. Jeho matka bola právnička a jeho otec riaditeľ vezenia. V detstve mu nič nechýbalo, mal všetko čo chcel, možno až na lásku svojich rodičov. Nebolo to tak, že by ho nemali radi, skôr na neho nemali čas. Ako dieťa bol rozmaznaný a sebecký no to sa všetko zmenilo, keď sa dozvedel, že jeho matka má rakovinu. V posledných rokoch jej života sa veľmi zblížili a preto ho veľmi zranilo, keď nakoniec umrela. Týždeň po jej smrti nevychádzal zo svojej izby, odmietal všetko jedlo a trúchlil nad jej smrťou. Zasiahli ho depresie. Nedokázal nájsť nič, čo by ho rozveselilo. Takmer nechodil do školy, keď tam bol, nebol duchom prítomný. Nenávidel svoj život, seba a aj všetkých naokolo. Nenávidel to, aký bol sebecký. Cítil sa ako príťaž. Jedného dňa sa rozhodol, že to ukončí. Napustil si vaňu a napísal dopis na rozlúčku. Potom si podrezal žili a dúfal, že tento zlý sen konečne skončí. Nanešťastie ho našiela jedna z upratovačiek a zavolala sanitku. Stihli ho zachrániť, zašili mu zápästia a poslali ho na psychiatrické oddelenie. Psychológ po rozhovore s Jayom zistil, že trpí vážnou depresiou a tak mu predpísal nejaké lieky. Potom sa ho snažili zaradiš späť do normálneho života. Jay sa snažil ako mohol, no bez liekov sa cítil stále tak isto mizerne ako predtým. No nejako sa mu podarilo vrátiť späť do života. Nakoniec si dokonca našiel kamarátku, Sofiu. Zblížili sa až príliš rýchlo a onedlho už neboli len priatelia. Častokrát chodila k nemu domov, vedela o ňom takmer všetko, no on o nej nevedel takmer nič. Neskôr si to vyčítal, to že to nevidel v jej očiach... Tu zamýšľanú zradu. Jedného dňa, keď u neho Sofia spala, uprostred noci vstala z postele a zamierila na prechádzku po dome. Jaya to prebudilo a bol zvedaví kam ide, tak ju potichu nasledoval. Všimol si, že kráča smerom k otcovej pracovni, no nezastavoval ju. Nezastavoval ju ani vtedy, keď sa snažila otvoriť otcov trezor. To bola chyba. To čo začul potom navždy zmenilo jeho život. Začul výstrel a sledoval, ako Sofiíne bezvládne telo padá na zem. V rohu miestnosti stál jeho otec so zbraňou v ruke. Vyzeral šokovane, pravdepodobne to nechcel spraviť, chcel ju len vystrašiť, nie zabiť. No Sofia bola mŕtva. Jay sa rozhodol. Musel konať rýchlo. Vedel, že jeho otec by vo vezení neprežil, bol predsa jeho riaditeľom. Nemohol stratiť aj otca. Vytrhol mu zbraň z ruky a strelil do Sofiinho tela ešte pár nábojov. Otcové odtlačky zotrel a nahradil ich svojimi. Potom na seba zavolal políciu. Napriek otcovým námietkam bol obvinený z Sofiinej vraždy. Priznal sa, nič nepopieral. Nakoniec ho poslali na psychiatriu, no skončilu v tomto pekle. Dole.