Vzhľad:
Gabe má taký ten typický divoký badboy vzhľad, je vysokej postavy, meria cez 190cm. Jeho telo je opálené, mierne vypracované a posiate menšími tetovaniami, prevažne rôzne texty či batman-logo na ktorom je uletený rovnako ako jeho brat. Čo sa týka črtov tváre, má výrazné lícne kosti a veľké plné pery, pod ktorými ma biely zdravý chrup. Oči ma hnedo-zelenej farby a nad nimi husté tmavé obočie rovnakej farby ako aj vlasy. Jeho vlasy sú v dlhžch dredoch ktoré mu siahajú asi do pol chrbta. Na svoje dredy bol dosť hrdý, vždy dbal na ich čistenie a podobné veci, nikdy to nezanedbával. Dredy mal už od štrnástich rokov a ani sa ich nechystal ostrihať, proste k nemu patrili. V teplé dni ich nosí stiahnuté gumičkou. Na dredoch má občas navlečené čierne alebo biele gorálky. Čo sa týka oblečenia, spolu s bratom spadajú k punk-rockovým deťom, takže sa tak nejak aj obliekajú. Poväčšine užšie ale hlavne natrhnuté rifle, tielko alebo košeľa ako to rád Gabe nosí, poprípade tričko nejakej skupiny, k tomu Steely a kožená bunda. Po rukách nosia obaja veľa rôznych náramkov, poväčšine sa k nim viažu spomienky, historky a podobne. Aj krk nenechávajú často prázdny, okrem iného, v nose majú obaja piercing.
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
Povaha:
Gabe je milý a nekonfliktný človek. Rád sa baví, vždy je úprimný a ľahkovážny. Niekto by ho možno aj opísal ako nezodpovedného a ten čľovek by sa veru nemýlil. Gabriel nemá rád plány do budúcna, radšej žije momentom a užíva si všetko, čo mu život ponútne. Je veľmi pozitívny a dôverčivý, možno aj trochu naivný. Nemá rád hádky a nerád používa násilie, no občas sa mu nevyhne. Potrebuje mať pri sebe oporu, niekoho, kto ho vždy pordží. Celý jeho život to bolo jeho dvojča, Lauren. Nebolo nič, čo by pre neho neurobil. Pre svojho brata by zabíjal, ale aj umrel. On bol celý jeho život, všetko, na čom mu záležalo. Nepotreboval nič iné, keď mal Laurena. Len s ním bol sám sebou. S ostatnými ľuďmi bol zvyčajne tichý a neistý, nerád nadväzoval rozhovory, hlavne potom, ako prišli dole. Jeho bojové schopnosti nie sú najhoršie. Vie sa biť a je dobrý so strelnými zbraňami, no tam to končí.
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
Gabe je milý a nekonfliktný človek. Rád sa baví, vždy je úprimný a ľahkovážny. Niekto by ho možno aj opísal ako nezodpovedného a ten čľovek by sa veru nemýlil. Gabriel nemá rád plány do budúcna, radšej žije momentom a užíva si všetko, čo mu život ponútne. Je veľmi pozitívny a dôverčivý, možno aj trochu naivný. Nemá rád hádky a nerád používa násilie, no občas sa mu nevyhne. Potrebuje mať pri sebe oporu, niekoho, kto ho vždy pordží. Celý jeho život to bolo jeho dvojča, Lauren. Nebolo nič, čo by pre neho neurobil. Pre svojho brata by zabíjal, ale aj umrel. On bol celý jeho život, všetko, na čom mu záležalo. Nepotreboval nič iné, keď mal Laurena. Len s ním bol sám sebou. S ostatnými ľuďmi bol zvyčajne tichý a neistý, nerád nadväzoval rozhovory, hlavne potom, ako prišli dole. Jeho bojové schopnosti nie sú najhoršie. Vie sa biť a je dobrý so strelnými zbraňami, no tam to končí.
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
História:
Gabrielové detstvo bolo pomerne šťastné. Mal všetko čo pre život potreboval, pekný veľký dom, rodičov, ktorí sa o neho dobre starali a vlastne všetko, na čo si spomenul. No to nebolo to najdôležitejšie. Kvôli svojej veselej, divokej povahe mal vždy kopu priateľov a ľudí, ktorí chceli patriť k jeho priateľom. Mnohí ľudia ho však za tú neskrotnosť nemali radi a začali sa nazývať jeho nepriateľmi, no jemu boli ukradnutí. Pre neho bola v jeho živote dôležitá len jedna osoba, jeho dvojča Lauren. Lauren bol od neho starší len o dve minúty, no rozhodne sa vždy správal ako starší brat. Vždy na neho dával pozor, ochraňoval ho a zastával sa ho. Gabriel svojho brata vždy miloval, no až neskôr si uvedomil, že to nie je len nevinná bratská láska. Cítil to, keď si občas vymenili letmé dotyky, keď si Lauren položil ruku na jeho rameno alebo stehno... Bola to túžba? Dalo by sa to tak nazvať. Dlhý čas svoje pocity tajil, no mal pocit, že brat ho už aj tak dávno prekukol. Lauren ho vždy zvláštne provokoval, akoby od neho čakal odozvu, alebo možno priznanie? Lauren si nebol istý, nevedel ako sa s tým vysporiadať, bol to predsa jeho brat! Snažil sa zabudnúť na svoje pocity, nejako potlačiť svoje túžby a stať sa normálnym. Chodil s pár dievčinami, no nikdy nedošlo na viac, než bozky. Dokonca ani tie bozky neboli také, ako by mali byť. Chcel niečo iné, potreboval niečo iné a to mu mohol dať len jediný človek. No to si nemohol priznať. Nebolo to správne... Bál sa, akoby Lauren zareagoval, keby to vedel, mal strach, že by s ním už do konca života neprehovoril. Jedného dňa sa však celá situácia otočila. S Laurenom boli sami doma a nerobili nič zaujímavé, len pozerali televíziu. Gabe sedel na svojej posteli a jeho dvojča ležalo hneď vedľa neho. Gabe na neho občas pozrel, telka ho veľmi nebavila. A potom sa stalo niečo, čo by nikdy neočakával. Pocítil Laurenovú ruku, ako prechádza po jeho stehne. Áno, s bratom sa často jeden druhého dotýkali, ale nikdy nie takto. Ostal trochu šokovaný, no nebránil sa, keď ho Lauren zvalil na posteľ a obkročmo na neho sadol. Na bratovej tvári videl túžbu, pravdepodobne rovnakú, akú mal na tvári on. Lauren mu povedal, že ho chce a jemu sa trochu zatočila hlava. Vedel, že to nie je správne, vedel že by nemal, ale nemohol odmietnuť. V teň deň spolu spali prvý krát. Gabe nevedel, ako sa má cítiť. Bolo to také... Skvelé aj napriek tomu, že to nebolo správne. Hrýzlo ho svedomie a cítil vinu, no nemohol na to prestať myslieť. Nemohol prestať myslieť na neho, na jeho telo, na to, ako ho objímali Laurenové silné ruky, ten pocit, keď ho pohladil na líce a pobozkal ho, akoby mal svet každou minútou skončiť. Chcel byť v jeho náručí ako predtým, chcel cítiť to potešenie miešajúce sa s bolesťou vo víre vzdychov, bozkov a nežných dotykov. No nemohol. Muselo to skočiť. Sľúbil si, že už nedovolí, aby sa to opakovalo. Jeho sľub padol príliš rýchlo. Nemohol odolávať jeho zvádzaniu, jeho náporu... Onedlho sa naučil vinu ignorovať. Potom však prišiel problém. Rodičia zistili ich „tajomstvo“. Boli zhrození a rozhodli sa to riešiť po svojom. Obom poriadne vynadali a poslali ich na internátne školy, samozrejme každého na inú. Pre Gabriela to bolo utrpenie. Už viac nedokázal byť veselý a bezstarostný ako predtým. Bez Laurena bol ako bez duše, potreboval ho mať pri sebe. Rýchlo si našiel priateľov, no nikto nezaplnil to prázdne miesto v jeho srdci. Stále viac a viac si uvedomoval, ako svojho brata miluje. Nemohol bez neho vydržať. Preto sa jedného dňa zbalil a v noci sa vytratil z internátu. Chcel potichu zmiznúť, aj keď tam vládol tvrdý režim. Nanešťastie po ceste narazil na školníčku, ktorá ho chcela zastaviť. Nemal na výber, bol vystrašený a zmätený. Udrel ju päsťou, nechcel jej vážnejšie ublížiť, len ju vyradiť. Školníčka si však udrela hlavu o stenu a keď padla na zem, jej oči ostali otvorené. Jej hruď sa nedvíhala. Bola mŕtva. Gabe mal strach a tak rýchlo utiekol. Vzal svoje auto a už ho nebolo. Previezol sa až ku škole, kde bol Lauren, bolo mu jedno, že cesta trvá dve hodiny, proste ho potreboval vidieť. Cítil sa v bezpečí až v momente, keď sa ocitol v jeho náručí a ich pery sa dotýkali. Vtedy vedel, že je doma. Rozhodli sa spolu utiecť, proste sa viezli autom preč od toho všetkého, keď potrebovali peniaze na benzín, vykradli nejaký motorest. Nakoniec ich však našla polícia a doviedla ich domov, keďže ich rodičia ich vyhlásili za nezvestných. Oni vedeli, že rodičia im nedovolia pokračovať vo svojom vzťahu, že ich opäť rozdelia... Preto sa Lauren rozhodol, že musí konať. Zabil rodičov, proste ich zastrelil a nakričal na Gabriela, aby sa zbalil. Gabe ho hneď poslúchol, videl ako Lauren popravil ich rodičov, no príliš ho miloval, nedokázal k nemu cítiť niečo negatívne. Keď už odchádzali, prišla tam polícia, ktorú zavolali susedia, keď počuli výstrely. Odviedli ich a vypočúvali. Nakoniec ich poslali do Gotridovej liečebne pre duševne chorých a potom priamo Dole.
Gabrielové detstvo bolo pomerne šťastné. Mal všetko čo pre život potreboval, pekný veľký dom, rodičov, ktorí sa o neho dobre starali a vlastne všetko, na čo si spomenul. No to nebolo to najdôležitejšie. Kvôli svojej veselej, divokej povahe mal vždy kopu priateľov a ľudí, ktorí chceli patriť k jeho priateľom. Mnohí ľudia ho však za tú neskrotnosť nemali radi a začali sa nazývať jeho nepriateľmi, no jemu boli ukradnutí. Pre neho bola v jeho živote dôležitá len jedna osoba, jeho dvojča Lauren. Lauren bol od neho starší len o dve minúty, no rozhodne sa vždy správal ako starší brat. Vždy na neho dával pozor, ochraňoval ho a zastával sa ho. Gabriel svojho brata vždy miloval, no až neskôr si uvedomil, že to nie je len nevinná bratská láska. Cítil to, keď si občas vymenili letmé dotyky, keď si Lauren položil ruku na jeho rameno alebo stehno... Bola to túžba? Dalo by sa to tak nazvať. Dlhý čas svoje pocity tajil, no mal pocit, že brat ho už aj tak dávno prekukol. Lauren ho vždy zvláštne provokoval, akoby od neho čakal odozvu, alebo možno priznanie? Lauren si nebol istý, nevedel ako sa s tým vysporiadať, bol to predsa jeho brat! Snažil sa zabudnúť na svoje pocity, nejako potlačiť svoje túžby a stať sa normálnym. Chodil s pár dievčinami, no nikdy nedošlo na viac, než bozky. Dokonca ani tie bozky neboli také, ako by mali byť. Chcel niečo iné, potreboval niečo iné a to mu mohol dať len jediný človek. No to si nemohol priznať. Nebolo to správne... Bál sa, akoby Lauren zareagoval, keby to vedel, mal strach, že by s ním už do konca života neprehovoril. Jedného dňa sa však celá situácia otočila. S Laurenom boli sami doma a nerobili nič zaujímavé, len pozerali televíziu. Gabe sedel na svojej posteli a jeho dvojča ležalo hneď vedľa neho. Gabe na neho občas pozrel, telka ho veľmi nebavila. A potom sa stalo niečo, čo by nikdy neočakával. Pocítil Laurenovú ruku, ako prechádza po jeho stehne. Áno, s bratom sa často jeden druhého dotýkali, ale nikdy nie takto. Ostal trochu šokovaný, no nebránil sa, keď ho Lauren zvalil na posteľ a obkročmo na neho sadol. Na bratovej tvári videl túžbu, pravdepodobne rovnakú, akú mal na tvári on. Lauren mu povedal, že ho chce a jemu sa trochu zatočila hlava. Vedel, že to nie je správne, vedel že by nemal, ale nemohol odmietnuť. V teň deň spolu spali prvý krát. Gabe nevedel, ako sa má cítiť. Bolo to také... Skvelé aj napriek tomu, že to nebolo správne. Hrýzlo ho svedomie a cítil vinu, no nemohol na to prestať myslieť. Nemohol prestať myslieť na neho, na jeho telo, na to, ako ho objímali Laurenové silné ruky, ten pocit, keď ho pohladil na líce a pobozkal ho, akoby mal svet každou minútou skončiť. Chcel byť v jeho náručí ako predtým, chcel cítiť to potešenie miešajúce sa s bolesťou vo víre vzdychov, bozkov a nežných dotykov. No nemohol. Muselo to skočiť. Sľúbil si, že už nedovolí, aby sa to opakovalo. Jeho sľub padol príliš rýchlo. Nemohol odolávať jeho zvádzaniu, jeho náporu... Onedlho sa naučil vinu ignorovať. Potom však prišiel problém. Rodičia zistili ich „tajomstvo“. Boli zhrození a rozhodli sa to riešiť po svojom. Obom poriadne vynadali a poslali ich na internátne školy, samozrejme každého na inú. Pre Gabriela to bolo utrpenie. Už viac nedokázal byť veselý a bezstarostný ako predtým. Bez Laurena bol ako bez duše, potreboval ho mať pri sebe. Rýchlo si našiel priateľov, no nikto nezaplnil to prázdne miesto v jeho srdci. Stále viac a viac si uvedomoval, ako svojho brata miluje. Nemohol bez neho vydržať. Preto sa jedného dňa zbalil a v noci sa vytratil z internátu. Chcel potichu zmiznúť, aj keď tam vládol tvrdý režim. Nanešťastie po ceste narazil na školníčku, ktorá ho chcela zastaviť. Nemal na výber, bol vystrašený a zmätený. Udrel ju päsťou, nechcel jej vážnejšie ublížiť, len ju vyradiť. Školníčka si však udrela hlavu o stenu a keď padla na zem, jej oči ostali otvorené. Jej hruď sa nedvíhala. Bola mŕtva. Gabe mal strach a tak rýchlo utiekol. Vzal svoje auto a už ho nebolo. Previezol sa až ku škole, kde bol Lauren, bolo mu jedno, že cesta trvá dve hodiny, proste ho potreboval vidieť. Cítil sa v bezpečí až v momente, keď sa ocitol v jeho náručí a ich pery sa dotýkali. Vtedy vedel, že je doma. Rozhodli sa spolu utiecť, proste sa viezli autom preč od toho všetkého, keď potrebovali peniaze na benzín, vykradli nejaký motorest. Nakoniec ich však našla polícia a doviedla ich domov, keďže ich rodičia ich vyhlásili za nezvestných. Oni vedeli, že rodičia im nedovolia pokračovať vo svojom vzťahu, že ich opäť rozdelia... Preto sa Lauren rozhodol, že musí konať. Zabil rodičov, proste ich zastrelil a nakričal na Gabriela, aby sa zbalil. Gabe ho hneď poslúchol, videl ako Lauren popravil ich rodičov, no príliš ho miloval, nedokázal k nemu cítiť niečo negatívne. Keď už odchádzali, prišla tam polícia, ktorú zavolali susedia, keď počuli výstrely. Odviedli ich a vypočúvali. Nakoniec ich poslali do Gotridovej liečebne pre duševne chorých a potom priamo Dole.