Vzhľad:
Na prvý pohľad vás zaujme krásna až dievčenská tvár plná nevinnosti, ďalšie dedičstvo po svojej matke, ale keby ste ju pozorovali dlhšie zistíte že je to len maska cez ktorú neprenikajú žiadne emócie až na nepatrný úsmev ktorý jej na tvári zamrzol ešte v dávnom detstve kedy bola možno naposledy šťastná. Vlasy farby ako piesok jej v dunách obopínajú jej útlu tvár a ona sa v nich rada schováva pred svetom. Zbožňuje ich vôňu. Jej sivomodré pomerne veľké oči sú stále mierne privreté na úzku štrbinu ako keby sa bála že cez ne niekto nazrie do jej duše. Pod mierne hranatou bradou sa jej okolo úzkeho krku vinie kožený prúžok na ktorom visí veľký čierny gombík. Tak isto ako úsmev asi pripomienka na posledne šťastné chvíle detstva a svojho obľúbeného macíka. Je štíhlej a stredne vysokej postavy ktorú by si človek ani neuvedomil cez vrstvy oblečenia čo stále nosí, na izbe sa uspokojí len s legínami a tričkom ale ako náhle opúšťa bezpečie svojej izby ihneď na seba navlieka ochranný skafander v podobe čiernych teplákov a hrubej mikiny s kapucňou pod ktorou sa snaží ukryť svoje vlasy i tvár. Schovať svoju vôňu pred svetom a necítiť pach tých ešte žijúcich mŕtvol okolo nej. Vrchné oblečenie skoro nikdy nemení. Aj napriek množstvu vrstiev oblečenia si stále zachováva mrštnosť a ohybnosť skoro gymnastky, ktorá jej ostala z hodín telocviku.
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
Povaha:
Ak by ste sa jej opýtali na jej meno, ticho by odpovedala "Alison DiLaurentis", bez jediného pohybu tela, očí alebo tváre. Jediné čo by sa na jej tvári nepatrne pohlo by boli jej pery. Človek by povedal že je to vosková figurína, krásna tvár ale umelá, bez pohybu a života, pričom to je len jej obranný mechanizmus taká je v prítomností iných ľudí, tichá nehybná ako chameleón kedy sa snaží splynúť s okolím. Ale jej vnútro to je iný svet, tam nepozná slovo pokoj, v nej to vrie prebiehajú tam doslova búrky či explózie emócii a činov. Tie sa vedia predrať na povrch a to v okamihu, kedy sa jej niekto dotkne. Neznáša dotyky! Vtedy vybuchne, ihneď útočí a je jej jedno o koho sa jedná. Preto stále chodí oblečená v 2 tričkách s dlhým rukávom a hrubej mikine, i keby bolo vonku 50 stupňov, ale to nehrozí ona je v diere, tu dole tu je teplota akurát.. Len cez takú hrubú vrstvu oblečenia dokáže zniesť dotyk iných ľudí, len vďaka tomu neútočí na dozorcov vždy keď sa jej dotknú a chcú ju niekam odviesť, inač by sa po nich vrhla ako líška zahnaná do kúta bez inej šance. Ak by ste sa ju v tom okamihu snažili upokojiť ste bez šance, na slova by nereagovala a dotknúť sa jej zadržať ju, tým by ste vyprovokovali len ďalší zúrivý útok tento krát mierený na vás. Čím viac by ste ju nútili sa upokojiť tým zúrivejšie by útočila. Záchranou je stiahnuť sa a čakať kedy sa upokojí sama. To nastáva rovnako nečakane a rýchlo ako jej útok, ako keby v čajníku došla voda a v sekunde prestal písať. Na chvíľku zmeravie a potom pomaly ustúpi o pár krokov, aby si pozrela svoje dielo a nehybne zízala. Nemá rada hluk, ruší ju, nepočuje pri ňom svojich kamarátov s ktorými sa rozpráva už i v bdelom stave. Nemá rada zvuk ľudskej reči, ruší ju tiež. Preto nemá žiadneho kamaráta nikomu sa neprihovorí sama od seba, dokonalý vzor outsidera. Už tak cítila k inej osobe nejaké city. Počas strednej školy, jej jeden chlapec, bol vysoký silný, niečo vo vnútri nej ju k nemu priťahovalo. Bol z inej triedy a tak stále cez prestávky ho nenápadne z diaľky sledovala, niekedy až domov. Nevedela si svoje pohnútky vysvetliť až do momentu keď ho zbadala za školou bozkávať iné dievča. Ten večer toho chlapca vlákala do svojho lesa. Vôbec sa jej nepáčil pach jeho spáleného mäsa. Nikto o nej nič nevie, je nepredvídateľná, prudká, s pohybmi trošku trhavými, ako keby sa pred každým na chvíľku zamyslela, jej pohľad je stále uprený niekam v diaľ. Nikdy nerieši svoje problémy intrigami ale priamym brutálnym prístupom.
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
Ak by ste sa jej opýtali na jej meno, ticho by odpovedala "Alison DiLaurentis", bez jediného pohybu tela, očí alebo tváre. Jediné čo by sa na jej tvári nepatrne pohlo by boli jej pery. Človek by povedal že je to vosková figurína, krásna tvár ale umelá, bez pohybu a života, pričom to je len jej obranný mechanizmus taká je v prítomností iných ľudí, tichá nehybná ako chameleón kedy sa snaží splynúť s okolím. Ale jej vnútro to je iný svet, tam nepozná slovo pokoj, v nej to vrie prebiehajú tam doslova búrky či explózie emócii a činov. Tie sa vedia predrať na povrch a to v okamihu, kedy sa jej niekto dotkne. Neznáša dotyky! Vtedy vybuchne, ihneď útočí a je jej jedno o koho sa jedná. Preto stále chodí oblečená v 2 tričkách s dlhým rukávom a hrubej mikine, i keby bolo vonku 50 stupňov, ale to nehrozí ona je v diere, tu dole tu je teplota akurát.. Len cez takú hrubú vrstvu oblečenia dokáže zniesť dotyk iných ľudí, len vďaka tomu neútočí na dozorcov vždy keď sa jej dotknú a chcú ju niekam odviesť, inač by sa po nich vrhla ako líška zahnaná do kúta bez inej šance. Ak by ste sa ju v tom okamihu snažili upokojiť ste bez šance, na slova by nereagovala a dotknúť sa jej zadržať ju, tým by ste vyprovokovali len ďalší zúrivý útok tento krát mierený na vás. Čím viac by ste ju nútili sa upokojiť tým zúrivejšie by útočila. Záchranou je stiahnuť sa a čakať kedy sa upokojí sama. To nastáva rovnako nečakane a rýchlo ako jej útok, ako keby v čajníku došla voda a v sekunde prestal písať. Na chvíľku zmeravie a potom pomaly ustúpi o pár krokov, aby si pozrela svoje dielo a nehybne zízala. Nemá rada hluk, ruší ju, nepočuje pri ňom svojich kamarátov s ktorými sa rozpráva už i v bdelom stave. Nemá rada zvuk ľudskej reči, ruší ju tiež. Preto nemá žiadneho kamaráta nikomu sa neprihovorí sama od seba, dokonalý vzor outsidera. Už tak cítila k inej osobe nejaké city. Počas strednej školy, jej jeden chlapec, bol vysoký silný, niečo vo vnútri nej ju k nemu priťahovalo. Bol z inej triedy a tak stále cez prestávky ho nenápadne z diaľky sledovala, niekedy až domov. Nevedela si svoje pohnútky vysvetliť až do momentu keď ho zbadala za školou bozkávať iné dievča. Ten večer toho chlapca vlákala do svojho lesa. Vôbec sa jej nepáčil pach jeho spáleného mäsa. Nikto o nej nič nevie, je nepredvídateľná, prudká, s pohybmi trošku trhavými, ako keby sa pred každým na chvíľku zamyslela, jej pohľad je stále uprený niekam v diaľ. Nikdy nerieši svoje problémy intrigami ale priamym brutálnym prístupom.
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
História:
Alison, meno, ktoré zdedila po matke. Nie ako dedičstvo ale skôr odkaz či spomienku. Spomienku na mŕtvu ženu ktorú v konečnom štádiu tehotenstva po strašnej autonehode previezli do nemocnice. Jej matka umrela niekoľko minút pred prívozom, ale pri obhliadke doktor zistil že v nej jej dieťa žije. Pomocou cisárskeho rezu ju zachránili. Správa obletela všetky noviny senzácia televízii: Mŕtva žena porodila dieťa. Otec jej dal meno po matke mysliac si že zaplní jeho prázdne miesto v srdci. Tak rýchlo ako vymizli titulky z novín a televízii vymizla i láska otca k dcére. Otec vplyvný podnikateľ už o mesiac si vláčil domov niekoľko luxusných žien naraz a hýril celé noci. Zatiaľ svojej dcére najal lacnú pestúnku z Ukrajiny. Malá Ali celé noci plakala a pestúnka nech robila čo vie ju nevedela utíšiť a tak sa na rozkaz jej otca, ktorý nechcel byť rušený, presunuli sa do najodľahlejšej podkrovnej izby celej veľkej vily. Keďže otec nechcel počuť už ani jednu spomienku na svoju nebohú manželku, prikázal ošetrovateľke aby sa i s jeho dcérou vyhýbala akémukoľvek kontaktu s ním. Keďže jej otec často usporadúval bohémske oslavy a večierky, malá Ali nevyliezala skoro vôbec zo svojej izby, keďže hračky nedostávala, pretože nik na ňu nemyslel občas jej ošetrovateľka doniesla nejakú handrovú bábiku ktorá vyzerala ako vytiahnutá z koša a nikdy pekne nevoňala, ani keď ju niekoľko krát spolu so sebou umyla v kúpeli. Naučila sa byť tichou, za mlčanie bola vždy odmenená či jedlom alebo aspoň skromným pohladkaním. Keď mala 5 rokov, ostala večer doma úplné samá, aspoň si to myslela pretože vedela že otec je niekde mimo rozhodla sa opäť túlať po dome, ktorý poznala len osvetlený skromným mesačným svitom. Keď sa dostala až k suterénu neďaleko kuchyne začula podivný hluk ozývajúci sa z garáže. Keď potvorila ťažké drevene dvere prvý pohľad stačil aby normálne dieťa vykríklo zdesením, ale ona bola ticho i keď ju dusil divný ťažký puch chemikálii a kovovej vône, vedela že ticho je dobré i keď to čo hneď započula bol neľudský rev ticho mlčala a stála vo dverách. I v momente keď jej otec - aspoň podľa fotky, lebo naživo ho videla prvý raz- mačetou odsekával zápästie chlapovi pripútanému na stoličke. Chlapa držali na mieste dvaja mohutný chlapi odetý v mäsiarskej zástere a tretí na háku vyťahoval nejaké odleptané kosti z veľkej nádrže. Dovtedy nikdy v garáži nebola pretože si sem netrúfla a podľa ošumelých kníh myslela že tu majú byť autá, ale tu boli len po zemi natiahnuté igelity a veľké barely z páchnucou tekutinou. O niečo vyše mesiaca sa vyskytla podobná príležitosť a zase pootvorila ťažké dvere a tíško sa schovala za najbližšiu hromadu paliet aby pozorovala svojho ocka pri práci. tou prácou bolo v tomto momente myslené za živa vyťahovanie čriev z chlapa opäť pripútaného na stoličke. Túto noc keď zaspala sa stalo niečo čo sa ešte doteraz nestalo, bežne ju v jej snoch navštevovala jej matka ktorú reálne nikdy nevidela, ale teraz mala úplne živý sen s tým chlapom ktorého pred necelou hodinou jej otec umučil na smrť. V reálnom svete bola ticho, málokedy za deň povedala celu súvislú vetu ale v sne to bolo úplne iné s tým chlapom a svojou matkou sa rozprávala snáď hodiny o svete o živote. O necelé 2 mesiace sa zase v garáži naskytla podobná scéna kedy sa chlap lúhoval v sude s kyselinou a pomaly strácal všetko čo na ňom bolo ľudské najprv hlas potom tvar, ale ona ho znova stretla v svojom sne. Takto v noci schodila sliediť do garáže kedykoľvek sa naskytla príležitosť a vždy sa jej obete objavovali v snoch, niekedy samotné niekedy všetky naraz prekrikujúce sa a žiadajúce jej pozornosť. V tom čase nastúpila na základnú školu kde bola outsiderom, s problémami dokázala pred triedou čítať alebo nahlas odpovedať pri tabuli a tak nosila domov zlé známky. To bolo vlastne každému jedno, otca okrem večerných tajných návštev nikdy nevidela pretože z domu odchádzala i vracala sa tak aby ho nestretla. S problémami vychodila základnú školu. Vlastne okrem biológie kedy sa jednalo o anatómiu človeka alebo telesnú výchovu vždy dosahovala podpriemerne výsledky. Vždy bola tichá, nekonfliktná, spolužiaci sa naučili už prvé roky školy úplné si ju nevšímať, sedela v zadnej lavici a kreslila si. Na strednej škole hotelovej aj napriek jej peknej postave a príťažlivému vzhľadu sa zase veľmi rýchlo dostala mimo kolektívu. Občas k nej prišiel nejaký smelší chlapec sa prihovoriť, ale už pri pohľade do jej ľadovo chladných oči a ťažkému mlčaniu to každý rozvážnejší rýchlo vzdal. Jej najobľúbenejším miestom sa stal sporák a vôňa pečúceho sa mäsa, podobné vône občas cítila v garáži i keď tam boli prekrývane ťaživým pachom chemikálii. V garáži sa už vyše pol roka nič nedialo, a starý duchovia spríjemňujúci jej spánok začali byť trochu otrepaný. Raz večer keď sa pomaly túlala domov pretože otec mal návštevu vedela že nesmie domov prísť pred 3 ráno aby sa s ním, náhodou nestretla jej zastavilo auto. Čierny mercedes s fóliami na sklách, za oknom bol vygélovaný mladík z hrubou reťazou okolo krku. I keď pomalým krokom pokračovala chlapec sa nenechal odbiť a pomaly autom postupoval s ňou. Nakoniec ticho otvorila dvere a nastúpila. Chlapík hneď dupol na plyn aby ju ohromil. Ona len ticho ako bábika čakala. Len čo zastavil na odľahlej ceste položil jej pravú ruku na stehno. V tom momente jej ruka vystrelila, skôr v reflexe než uvedomele a päsťou ho udrela po krku až v ňom ruplo. Chlapec celý v šoku sa hneď chytil oboma rukami za hrdlo a chrčal, zároveň uvoľnil nohou brzdu a auto sa začalo pomaly pohýnať vpred. Rýchlo nahmatala kľučku dverí a vyskočila von. Auto sa pomaly pohýnalo a mladík zápasiaci o život si nevšimol že sa blíži k zrazu, ona len stála na kraji cesty a sledovala čo sa bude diať. Auto spadlo do priekopy a prevalilo sa na strechu. Zapálená cigareta, ktorá pri rane do hrdla vypadla na podlahu prepadla na platenú strechu a spolu s tekutinami tečúcimi s motora vytvorila menší požiar. Mladík tak uhorel spolu s autom a dievča stálo pri krajnici a len pozorovala čo sa deje, keď v tom k nej vietor privanul známu vôňu spáleného mäsa ktorú tak milovala. Domov prišla neskoro po 3. Mladík sa jej v noci zjavil v sne. O pár dni znova pri prechádzke jej zastavila dodávka, starší chlapík jej ponúkol odvoz. Len čo zastavil pri krajnici a dotkol sa jej stehna vytiahla spod mikiny lovecký nôž a skôr než stihol zareagovať ho 2x brutálne bodla do hrudníku. Ihneď chytila kľučku ktorú ohmatávala celu cestu autom a vyskočila von. Chlapík sa zmietal, vyskočil von z auta, ale už sa len zúfalo plazil po zemi a vykašliaval krv z prepichnutých pľúc ktoré vydávali sípavý zvuk. Vytiahla PET fľašu plnú benzínu, poliala kŕčovito sa zmietajúce telo a škrtla zápalkou. Zavanul k nej pach páliaceho sa mäsa a ihneď si uvedomila že toto ako nehoda nevyzerá a telo by mala ukryť, ale už sa blížili svetlá auta. Rýchlo ušla lesom. Domov prišla tesne pred 5. Tesne pred jej ukončením strednej školy našli v lese sedemnásť zverou ohlodaných a brutálne upálených tiel chlapcov a mužov vo veku od 19 do 43 rokov. Jej snový svet sa stále rozrastal, ale bohužiaľ v skrývaní dôkazov nebola taká dobrá, po asi týždni vyšetrovania ju zadržali. Po veľmi rýchlom procese kvôli vplyvu jej otca, ktorý o tom nechcel nikde ani počuť, bola umiestnená do psychiatrickej liečebne na samotke, aby sa nemohla byť hrozbou pre iných pacientov a boli jej podávané silne utlmovacie prostriedky. Asi chybou dávkovania alebo omylom jej raz bola dávka vynechaná a vtedy prišiel jeden z ošetrovateľov na svoje pravidelne radovánky. Rozopol jej vestu a ona tradične nereagovala nechala so sebou hýbať a mlčala. Len čo ju chytil za slabiny sa prudko otočila, chytila ho za ramená a zahryzla sa mu do krku. V prvom momente sa jej medzi zubami ocitol kus kože, ktorý celou silou akou v sánke dokázala vyvinúť chcela prehryznúť, ale opatrovateľ sa konečne čiastočne spamätal z šoku a začal sa urputne brániť rukami. Ako odtrhával jej hlavu od seba utrhol si z krku veľký kus kože, ktorý obnažil chrupavku a cievu na ľavej strane krku. Opretý o stenu si ranu na krku v prvom momente chytil rukami ale pocítil pálčivú bolesť pravdepodobne z dezinfekcie ktorou mal ruky nasiaknuté a tak ich hneď odtiahol. čim ale nestihol zareagovať na ďalší šialený a prudký Alin útok ktorým mu ruky zrazila dole a skôr nech ich stihol dvihnúť k obrane sa mu zahryzla do krku znova. Ihneď pocítila medzi zubami polotvrdú chrupavku a z celej sily stlačila. Veľmi silno to zaprašťalo a do úst sa jej pulzujúcim prúdom vyhrnula teplá tekutina chutiaca po hrdzi. Neskôr ju našli v jej cele celú od krvi s bezvládnym telom a krvavými obrázkami jej snových kamarátov na stenách. Ešte ten týždeň ju prišiel navštíviť vysoký chlap a bola ihneď potom prevezená sem dole.
Alison, meno, ktoré zdedila po matke. Nie ako dedičstvo ale skôr odkaz či spomienku. Spomienku na mŕtvu ženu ktorú v konečnom štádiu tehotenstva po strašnej autonehode previezli do nemocnice. Jej matka umrela niekoľko minút pred prívozom, ale pri obhliadke doktor zistil že v nej jej dieťa žije. Pomocou cisárskeho rezu ju zachránili. Správa obletela všetky noviny senzácia televízii: Mŕtva žena porodila dieťa. Otec jej dal meno po matke mysliac si že zaplní jeho prázdne miesto v srdci. Tak rýchlo ako vymizli titulky z novín a televízii vymizla i láska otca k dcére. Otec vplyvný podnikateľ už o mesiac si vláčil domov niekoľko luxusných žien naraz a hýril celé noci. Zatiaľ svojej dcére najal lacnú pestúnku z Ukrajiny. Malá Ali celé noci plakala a pestúnka nech robila čo vie ju nevedela utíšiť a tak sa na rozkaz jej otca, ktorý nechcel byť rušený, presunuli sa do najodľahlejšej podkrovnej izby celej veľkej vily. Keďže otec nechcel počuť už ani jednu spomienku na svoju nebohú manželku, prikázal ošetrovateľke aby sa i s jeho dcérou vyhýbala akémukoľvek kontaktu s ním. Keďže jej otec často usporadúval bohémske oslavy a večierky, malá Ali nevyliezala skoro vôbec zo svojej izby, keďže hračky nedostávala, pretože nik na ňu nemyslel občas jej ošetrovateľka doniesla nejakú handrovú bábiku ktorá vyzerala ako vytiahnutá z koša a nikdy pekne nevoňala, ani keď ju niekoľko krát spolu so sebou umyla v kúpeli. Naučila sa byť tichou, za mlčanie bola vždy odmenená či jedlom alebo aspoň skromným pohladkaním. Keď mala 5 rokov, ostala večer doma úplné samá, aspoň si to myslela pretože vedela že otec je niekde mimo rozhodla sa opäť túlať po dome, ktorý poznala len osvetlený skromným mesačným svitom. Keď sa dostala až k suterénu neďaleko kuchyne začula podivný hluk ozývajúci sa z garáže. Keď potvorila ťažké drevene dvere prvý pohľad stačil aby normálne dieťa vykríklo zdesením, ale ona bola ticho i keď ju dusil divný ťažký puch chemikálii a kovovej vône, vedela že ticho je dobré i keď to čo hneď započula bol neľudský rev ticho mlčala a stála vo dverách. I v momente keď jej otec - aspoň podľa fotky, lebo naživo ho videla prvý raz- mačetou odsekával zápästie chlapovi pripútanému na stoličke. Chlapa držali na mieste dvaja mohutný chlapi odetý v mäsiarskej zástere a tretí na háku vyťahoval nejaké odleptané kosti z veľkej nádrže. Dovtedy nikdy v garáži nebola pretože si sem netrúfla a podľa ošumelých kníh myslela že tu majú byť autá, ale tu boli len po zemi natiahnuté igelity a veľké barely z páchnucou tekutinou. O niečo vyše mesiaca sa vyskytla podobná príležitosť a zase pootvorila ťažké dvere a tíško sa schovala za najbližšiu hromadu paliet aby pozorovala svojho ocka pri práci. tou prácou bolo v tomto momente myslené za živa vyťahovanie čriev z chlapa opäť pripútaného na stoličke. Túto noc keď zaspala sa stalo niečo čo sa ešte doteraz nestalo, bežne ju v jej snoch navštevovala jej matka ktorú reálne nikdy nevidela, ale teraz mala úplne živý sen s tým chlapom ktorého pred necelou hodinou jej otec umučil na smrť. V reálnom svete bola ticho, málokedy za deň povedala celu súvislú vetu ale v sne to bolo úplne iné s tým chlapom a svojou matkou sa rozprávala snáď hodiny o svete o živote. O necelé 2 mesiace sa zase v garáži naskytla podobná scéna kedy sa chlap lúhoval v sude s kyselinou a pomaly strácal všetko čo na ňom bolo ľudské najprv hlas potom tvar, ale ona ho znova stretla v svojom sne. Takto v noci schodila sliediť do garáže kedykoľvek sa naskytla príležitosť a vždy sa jej obete objavovali v snoch, niekedy samotné niekedy všetky naraz prekrikujúce sa a žiadajúce jej pozornosť. V tom čase nastúpila na základnú školu kde bola outsiderom, s problémami dokázala pred triedou čítať alebo nahlas odpovedať pri tabuli a tak nosila domov zlé známky. To bolo vlastne každému jedno, otca okrem večerných tajných návštev nikdy nevidela pretože z domu odchádzala i vracala sa tak aby ho nestretla. S problémami vychodila základnú školu. Vlastne okrem biológie kedy sa jednalo o anatómiu človeka alebo telesnú výchovu vždy dosahovala podpriemerne výsledky. Vždy bola tichá, nekonfliktná, spolužiaci sa naučili už prvé roky školy úplné si ju nevšímať, sedela v zadnej lavici a kreslila si. Na strednej škole hotelovej aj napriek jej peknej postave a príťažlivému vzhľadu sa zase veľmi rýchlo dostala mimo kolektívu. Občas k nej prišiel nejaký smelší chlapec sa prihovoriť, ale už pri pohľade do jej ľadovo chladných oči a ťažkému mlčaniu to každý rozvážnejší rýchlo vzdal. Jej najobľúbenejším miestom sa stal sporák a vôňa pečúceho sa mäsa, podobné vône občas cítila v garáži i keď tam boli prekrývane ťaživým pachom chemikálii. V garáži sa už vyše pol roka nič nedialo, a starý duchovia spríjemňujúci jej spánok začali byť trochu otrepaný. Raz večer keď sa pomaly túlala domov pretože otec mal návštevu vedela že nesmie domov prísť pred 3 ráno aby sa s ním, náhodou nestretla jej zastavilo auto. Čierny mercedes s fóliami na sklách, za oknom bol vygélovaný mladík z hrubou reťazou okolo krku. I keď pomalým krokom pokračovala chlapec sa nenechal odbiť a pomaly autom postupoval s ňou. Nakoniec ticho otvorila dvere a nastúpila. Chlapík hneď dupol na plyn aby ju ohromil. Ona len ticho ako bábika čakala. Len čo zastavil na odľahlej ceste položil jej pravú ruku na stehno. V tom momente jej ruka vystrelila, skôr v reflexe než uvedomele a päsťou ho udrela po krku až v ňom ruplo. Chlapec celý v šoku sa hneď chytil oboma rukami za hrdlo a chrčal, zároveň uvoľnil nohou brzdu a auto sa začalo pomaly pohýnať vpred. Rýchlo nahmatala kľučku dverí a vyskočila von. Auto sa pomaly pohýnalo a mladík zápasiaci o život si nevšimol že sa blíži k zrazu, ona len stála na kraji cesty a sledovala čo sa bude diať. Auto spadlo do priekopy a prevalilo sa na strechu. Zapálená cigareta, ktorá pri rane do hrdla vypadla na podlahu prepadla na platenú strechu a spolu s tekutinami tečúcimi s motora vytvorila menší požiar. Mladík tak uhorel spolu s autom a dievča stálo pri krajnici a len pozorovala čo sa deje, keď v tom k nej vietor privanul známu vôňu spáleného mäsa ktorú tak milovala. Domov prišla neskoro po 3. Mladík sa jej v noci zjavil v sne. O pár dni znova pri prechádzke jej zastavila dodávka, starší chlapík jej ponúkol odvoz. Len čo zastavil pri krajnici a dotkol sa jej stehna vytiahla spod mikiny lovecký nôž a skôr než stihol zareagovať ho 2x brutálne bodla do hrudníku. Ihneď chytila kľučku ktorú ohmatávala celu cestu autom a vyskočila von. Chlapík sa zmietal, vyskočil von z auta, ale už sa len zúfalo plazil po zemi a vykašliaval krv z prepichnutých pľúc ktoré vydávali sípavý zvuk. Vytiahla PET fľašu plnú benzínu, poliala kŕčovito sa zmietajúce telo a škrtla zápalkou. Zavanul k nej pach páliaceho sa mäsa a ihneď si uvedomila že toto ako nehoda nevyzerá a telo by mala ukryť, ale už sa blížili svetlá auta. Rýchlo ušla lesom. Domov prišla tesne pred 5. Tesne pred jej ukončením strednej školy našli v lese sedemnásť zverou ohlodaných a brutálne upálených tiel chlapcov a mužov vo veku od 19 do 43 rokov. Jej snový svet sa stále rozrastal, ale bohužiaľ v skrývaní dôkazov nebola taká dobrá, po asi týždni vyšetrovania ju zadržali. Po veľmi rýchlom procese kvôli vplyvu jej otca, ktorý o tom nechcel nikde ani počuť, bola umiestnená do psychiatrickej liečebne na samotke, aby sa nemohla byť hrozbou pre iných pacientov a boli jej podávané silne utlmovacie prostriedky. Asi chybou dávkovania alebo omylom jej raz bola dávka vynechaná a vtedy prišiel jeden z ošetrovateľov na svoje pravidelne radovánky. Rozopol jej vestu a ona tradične nereagovala nechala so sebou hýbať a mlčala. Len čo ju chytil za slabiny sa prudko otočila, chytila ho za ramená a zahryzla sa mu do krku. V prvom momente sa jej medzi zubami ocitol kus kože, ktorý celou silou akou v sánke dokázala vyvinúť chcela prehryznúť, ale opatrovateľ sa konečne čiastočne spamätal z šoku a začal sa urputne brániť rukami. Ako odtrhával jej hlavu od seba utrhol si z krku veľký kus kože, ktorý obnažil chrupavku a cievu na ľavej strane krku. Opretý o stenu si ranu na krku v prvom momente chytil rukami ale pocítil pálčivú bolesť pravdepodobne z dezinfekcie ktorou mal ruky nasiaknuté a tak ich hneď odtiahol. čim ale nestihol zareagovať na ďalší šialený a prudký Alin útok ktorým mu ruky zrazila dole a skôr nech ich stihol dvihnúť k obrane sa mu zahryzla do krku znova. Ihneď pocítila medzi zubami polotvrdú chrupavku a z celej sily stlačila. Veľmi silno to zaprašťalo a do úst sa jej pulzujúcim prúdom vyhrnula teplá tekutina chutiaca po hrdzi. Neskôr ju našli v jej cele celú od krvi s bezvládnym telom a krvavými obrázkami jej snových kamarátov na stenách. Ešte ten týždeň ju prišiel navštíviť vysoký chlap a bola ihneď potom prevezená sem dole.